Dakedy sa mi stáva, že ľudia povedia o mne veci aká som a nezaleži či je to pravda alebo nie. Napr: Bože Saša ty si taka a taká......alebo ty sa nevieš správať tak a tak.... si strašne lakoma.....trápna. Ale samozrejme je zvláštne, že tych lepších pochval je počuť menej. A väčšinou sú počuť len od po a) od priateľov, blízkych a pod. a po  b) od dosť falošných ľudí. Ktorí s prepáčením vám lezú do zadku.

Každý mi hovorí aké vlastnosti mám aj tie dobre ale aj tie zlé. Ja sa pretvarujem a správam tak ako to žiada spoločnosť v ktorej sa nachádzam. Robím to akosi automaticky, príklad: Som v škole, cez prestávky sa správam uvoľnene a dovolím si viacej ku spolužiačkam a spolužiakom a oni ku mne. Potom je hodina. Cez hodinu väčšinou sa tak nazvane prepnem do buď po a) pozornú žiačku alebo po b) spiaceho, unaveného človeka čo nedokáže ani oči mať otvorené. Ale zase cez prestávku som zase späť beztarostný, niekedy provokujúci teenager čo si myslí, že život je gombička:) Prídem domov a robím niekedy zo seba poslušnú dcéru ALEBO malého hubujúceho haranta čo sa nevie vpratať do kože.

Je veľa vlastností ktoré mi pripisujú, priznám sa niekedy som sama sebou prekvapná keď mi ubzikne jazyk pred niekym. ( celý deň skazený, vičítaním čo som v danú cvíľu povedala! Najradšej by som sa pod zem zakopala!!!!!)A to sa nesmie stať! Ozaj exzistuje veľmi málo ľudí ktorí poznajú moju povahu, lebo viem, že im môžem dôverovať. Veru takýto ľudkovia majú srdiečko na správnom mieste. Podržia vás v pravú chvíľu. A vyberú vás z hmly života v ktorej som sa aj ja nachádzala.

Vedia povzbudiť a nájsť vo vás odvahu a kúsok z nej vyslobodiť.Každý človek musí mať niekoho komu sa môže zdôveriť. Dokonca aj ja.