Ked som este zila doma pri svojej rodine a blizko mojich kamaratiek a priateliek, mala som take chvilky, ked som si pripadala uplne sama, samucicka na tomto svete.

     A teraz, ked mam vsetkych prilis daleko zistujem, ze som sa mylila. Az tu som sama. Medzi neznamimi ludmi, ktori navyse hovoria recou, ktoru ovladam len malo. Ale napriek velkej samote nelutujem. Ved cely cas to tak nebude, zacnem chodit do skoly a spoznam novych ludi.

     Samota je hrozna vec, su chvile, ked kazdy z nas samotu potrebuje a su zas chvile, ked nas samota depta zoziera. Ale kazda chvila ma svoj zaciatok i koniec a ani u mna tomu nebude inak. Takze teraz prekonavam samotu a tesim sa na novych priatelov a na nove zazitky.