Som profesionálna kaderníčka. Od malička sa venujem vlasom, vždy ma zaujímali, priťahovali svojou jedinečnosťou. V Austrálii by som si že vraj našla prácu ešte predtým ako by som tam stihla priletieť. A prečo o tom píšem? Vlasy sú korunou krásy a mojou úlohou je toto porekadlo napĺňať. Chodia za mnou rôzni ľudia, hlavne ženy, aby som im spravila účes a ja to rada urobím. Nielen kvôli tomu, že sú to zákazníčky, ale aj preto, že sama vidím, ako sa človek mení počas tej krátkej návštevy u mňa na stoličke, a cítim príjemný pocit z okamžitého výsledku práce. To dnes nevidí každý a som si istá, že mnohým to chýba. Pracujú a pritom nevidia výsledok svojej práce, čo ich po určitom období asi trápi. Ja sa pozerám na človeka odkedy si sadne do kresla a začne sa sám obzerať v zrkadle, zrazu vidím ako si hovorí v duchu: „Však to vlastne nemám také zlé, no čo už, keď som tu.“ A potom sa začnú premieňať pod mojimi rukami, štikanie nožničiek upokojí atmosféru a strojček zase vráti rušnosť prostrediu, hlavne keď strihám okolo uší. Vlasy sú jedinečnej skladby, tak ako všetky ostatné časti ľudského tela, podľa ktorých sa dá identifikovať človek. Na druhej strane je zaujímavé, že sú z rovnakého materiálu ako nechty. Denne sa stretávam s vlasmi a dalo by sa povedať, že som v nich naozaj odborníčka, ale pravý odborník, to samozrejme nikdy neprizná. O kaderníčkach a kaderníkoch sa hovorí, že sú klebetní. Áno, nepopieram, ale mi sme len tí mediátori, ktorým sú odovzdávané informácie zvonka a často krát sa od nás očakáva aj rada. Áno, v konečnom dôsledku sme aj my psychológovia, lebo každý kto pracuje s človekom je, alebo sa stane psychológom, ale to neznamená, že sme klebetní. Mám rada extravaganciu a naozaj neobvyklé účesy, sama som pár vyskúšala. O vlasoch by som dokázala hovoriť celé dni, ale myslím, že veľmi komplexne je táto problematika vyjadrená vo filme s príznačným názvom Vlasy. Je to krásna balada o slobode, ktorá je vyjadrovaná práve vlasmi a je tam určite spojitosť s gréckou Bájou o Samsonovi, ktorý mal ukrytú celú svoju moc práve vo vlasoch. Bol neporaziteľný, až do chvíle, kedy mu ich podlým spôsobom ostrihali počas spánku a on stratil svoju moc darovanú od bohov. A keď už sme pri bohoch, tak sa predsa hovorí: „Keď Boh vlasy rozdával, trikrát stála v rade.“ Keď sa pozrieme na vlasy s geografického pohľadu nájdeme veľa rozdielov, podľa ktorých môžeme dokonca rozdeľovať kultúry a národnosti ľudí, dokonca svoj svetonázor nimi odzrkadľujú. Pravda je, že nie každý vie ako sa nechať ostrihať, čo mu pristane a preto si nevie vybrať iný účes. Tu prichádza na rad moje oko a hľadá riešenia. Mám jedného chlapca, ktorý si vždy pýta rovnaký strih: „Na najväčšieho čáva v Bratislave.“, a mne už potom nič iné nezostáva, len mu želanie vyplniť. Austrália je určite krásna zem, ale najprv chcem mať vzdelanie a potom vlastný sen. Možno budem jedného dňa vedieť strihať najlepšie, ale neponáhľam sa, lebo viem, že doba dobu nájde. Jedno viem iste už dnes, vlasy ostanú vždy v móde.