Dajte mi  nádej, vieru

alebo sa vykašlite na to dobré vo mne.

Nechajte ma spadnúť na dno

úplne na dno so všetkou to špinou na mne.

Cítim zlosť či beznádej na mojich pleciach

 neviem s tým bojovať sám.

Ak spadnem do tej tmy

nevstanem a už sa nevrátim.

Moja duša kričí , no na tvári úsmev

aby zakryl skutočnú pravdu.

Len tak sa dá žiť mne v samote

s myšlienkami  plných bolesti.

Strácam seba svoju tvár

a čo je horšie vás strácam.