Grécko má jednu zvláštnosť a tou je úsmev a zase úsmev, milé prijatie, pozdrav, poďakovanie a optimistický prístup k životu. Gréci poňali EÚ ako nutné zlo, ale sa rýchlo zorientovali  a vyberajú všetky možné fondy na zvelebenie turistických oblastí a diaľnic. Všeobecne sa vie, že v Grécku je veľmi veľa ľudí bohatých a Grécko ako štát bol, a je vždy deklarovaný ako štát chudobný, ktorý dnes balansuje na pokraji bankrotu. Pred štyrmi rokmi som sa rozhodol splniť si detský sen vidieť more a tak celá rodina sa potešila môjmu spontánnemu rozhodnutiu navštíviť spoločne Grécko a zažiť prvú zahraničnú dovolenku.  Dovtedy som niekoľko rokov  dovolenky trávil len na nemeckých farmách, aby som mohol rodine splniť aj tento vysnívaný sen.  Tu sme však vôbec nenadobudli  pocit, že Gréci sú leniví, skôr naopak. Obdivuhodné na nich bolo, ako pracujú od rána do večera a ako nepoznajú v čase sezóny ani sadnutie si na  stoličku. Tak ma to trocha zaujalo, čo by mohlo byť vlastne príčinou tejto zlej situácia Grécka a následné zistenie ma ani nejako zvlášť neprekvapilo. Za všetkým zlým hľadaj štátneho úradníka a v štátnom sektora Grécka obzvlášť. V Grécku totiž existuje zákon, že štátny zamestnanec nemôže byť vyhodený. Takže prečo by mala táto armáda protivných a lenivých ľudí pracovať a usmievať sa, keď majú svoje fleky zabetónované? Keď začínam nad tým hlbšie uvažovať, tak mi začína behať až mráz po chrbte. U nás na Slovensku nie sme na tom vlastne o nič lepšie. Každý deň sa máme možnosť stretávať s armádou protekčných a zatrpknutých úradníkov, ktorých je na takúto malú krajinu neúmerne veľa a ktorí sa vo svojej práci nejdú zvlášť pretrhnúť. Táto celkom „slušne platená“ masa ľudí nenápadne vyciciava verejné zdroje, ktoré sa dostávajú do čoraz väčšieho deficitu.

Verí len dúfať, že nás nečakajú problémy Grécka, ktoré ma na rozdiel od nás more, v ktorom si môžu tieto neduhy vymočiť. My sa na rozdiel od nich, močíme v mori predvolebného marazmu, úradníckych prešľapov a profesionálnych zakopnutí.

Na koniec si dovolím pár záberov na zohriatie v tomto chladnom počasí.

Moja túžba zdolať Olymp ma mátala celé dni a noci, ale moje rozhodnutie venovať sa tieto dva týždne len rodine, bolo tento krát silnejšie.



Za celé dva týždne som si takmer neľahol na deku, ale obetavo som sa močil v slanej vode, ktorá tak učarovala mojim deťom a ktoré z nej asi ani nevyliezli.




Prirovnal by som to k nejednému politikovi na Slovensku.



Východ slnka na horách mi však pripadá krajší.



Manželke som ponechal slastné polihovanie na vyhriatom piesku a ja som sa pohrával s medúzami.

Keby sa jednalo o mňa, tak sa po dvoch dňoch zbalím a idem domov. Hory sú len hory a táto nadmorská výška ma zvlášť nenadchýnala.