Viete, že máj je čas Lásky.  A nielen toho. Ale aj skúšok dospelosti, vytrvalosti a odhodlania študentov. Kedysi som to ignorovala. Tešila som sa z voľna, pekného počasia a prvých letných úletov. Avšak...

Tento rok sa nepoteším. Pridávam sa k masám mládeže, ktorá ide tento rok preklenúť priepasť dospelosti. V piatok so slzami opustím brány školy. S plačom pôjdem z tried, v škole nechám kamarátov a lásku. Avšak nie je to rozlúčka na veky. Len tá symbolická. No i tá bolí...

Akademický týždeň ubehne až príliš rýchlo, čo ma absolútne neteší. Viem, že sa nestihnem dostatočne pripraviť na to, čo ma čaká, vzhľadom na to, že som to aktívne zanedbávala.

A v pondelok 17. mája ma čaká prvý kameň. Dejepis. To bude najťažšie. Ale keď zvládnem toto, tak zvládnem aj zbytok náročného týždňa.

Preto vás všetkých prosím, držte maturantom palce. Myslite na nich a podporte ich v mysliach. Modlitba nezaškodí,ale nie je podmienkou.:)

Za všetkých ďakujem :)
                                                                                                   Raven