Pre mnohých ľudí a aj veriacich sú Ježišove slová, ktoré vyslovil na kríži nesprávne pochopené.

Vyjadruje to aj reakcia prítomných pri poprave, ktorí nechápu jeho volanie a vzťahujú ho na Eliáša...

Pre nich je Ježišova smrť Božím súdom nad ním samým. V skutočnosti však nie je táto smrť súdom nad Ježišom, ale nad svetom. (Mk 15, 33-34 - Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: "Heloi, heloi, lema sabakthani?", čo v preklade znamená: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?").

Sám Ježiš sa modlí 22. žalm. Začiatočné slová - "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?" – nie sú výrazom hlbokého zúfalstva, ale modlitbou zbožného, ktorý v najkrajnejšej úzkosti prosí Boha. Nesmierne hlboké slovo ukazuje, ako sa cíti Ježiš na kríži súčasne v Božej vzdialenosti a blízkosti.

Ježišova smrť je smrťou Syna Božieho a tu sa začala rozhodujúca hodina konca časov. Tri podivuhodné javy sprevádzajú Ježišovu smrť (zatmenie, chrámová opona, stotníkovo vyznanie). Tieto apokalyptické znaky vyjadrujú smrť Ježiša ako Boží súd.

Pre Markovo evanjelium je to viac ako zaujímavý prírodný jav. Už v Starom zákone predstavuje obraz zla a súdu vo zvláštny "Boží deň". Tento súd nad svetom sa uskutočňuje teraz - (Mk 15, 33 - "Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní").

Ihneď po Ježišovej smrti nasleduje druhé znamenie. Jeho víťazstvo sa teraz prejavuje. Opona v chráme sa trhá. Týmto je prístup k Svätyni svätých, možný doteraz len veľkňazovi, voľný pre všetkých. Židovské chrámové náboženstvo je odsúdené (Mk 15, 38 - Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku).

A potom nasleduje tretie znamenie. Pohanský stotník vyslovuje ako prvý človek to, čo doteraz zjavil o Ježišovi len Boh (Mk 15, 39 - Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: "Tento človek bol naozaj Boží Syn").

Aj Matúš znázornil ukrižovanie ako súd. Židia, ktorí si vynútili rozsudok smrti pre Ježiša, vyslovujú súd nad sebou samým (Mt 27, 25 - A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!").

Čo znamená ukrižovanie, ukazuje sa celkom jasne v Ježišovej hodine smrti (Mt 27, 52 - Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych).

Bolo zjavené to, v čo ľudia môžu dúfať.

Celý 22. žalm

Zbormajstrovi. Na nápev "Laň na svitaní". Dávidov žalm.

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?
Slová môjho náreku sú ďaleko od toho,
kto by ma zachránil.

Bože môj, volám vo dne, a nečuješ;
volám v noci, a nenachádzam pokoja.

A predsa ty si svätý,
ty tróniš na chválach Izraela.

V teba dúfali naši otcovia;
dúfali a vyslobodil si ich.

Ku tebe volali a boli spasení,
v teba dúfali a zahanbení neboli.

No ja som červ, a nie človek,
ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie.

Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia,
vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou.

"Úfal v Pána, nech ho vyslobodí,
nech ho zachráni, ako ho má rád."

Veď ty si ma vyviedol z lona
a na prsiach matky si mi dal spočinúť

Od samého zrodu som odkázaný na teba.
Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila.

Nevzďaľuj sa odo mňa,
lebo sa blíži ku mne nešťastie
a nieto, kto by mi pomohol.

Obkľučuje ma stádo juncov,
obstupujú ma býky z Bášanu.

Otvárajú na mňa svoje papule
ako lev, čo plieni a reve.

Rozlievam sa sťa voda
a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby.
Srdce mi mäkne ako vosk
a topí sa mi v útrobách.

Podnebie mi vysychá ako črepiny
a jazyk sa mi lepí k hrtanu.
Do prachu smrti ma odvádzaš.

Obkľučuje ma svorka psov,
obstupuje ma tlupa zlosynov.
Prebodli mi ruky a nohy,

môžem si spočítať všetky svoje kosti.
Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú;

delia si moje šaty
a o môj odev hádžu lós.

Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa,
ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc.

Chráň mi dušu pred kopijou
a môj život pred pazúrmi psov.

Vysloboď ma z tlamy levovej,
mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov.

Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom
a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť.

Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte,
oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci.
Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove,

veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom;
ani svoju tvár neodvracia od neho,
lež vyslyší ho, keď volá k nemu.

Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení
a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána.

Chudobní sa najedia a budú nasýtení
a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú:
"Naveky nech žijú ich srdcia!"

Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia
všetky zemské končiny,
jemu sa budú klaňať
všetky rodiny národov.

Veď Pánovo je kráľovstvo,
on panuje nad národmi.

Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou;
pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu.

Aj moja duša bude preňho žiť

a jemu bude slúžiť moje potomstvo.
Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi

a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí:
"Toto urobil Pán."