Alena mala psa. Raz išla do obchodu, psa nechala pred obchodom, nech sa venčí, veď bol poslušný, a ona vedela, že dovnútra nevbehne. Keď nakúpila, išla domov, umyla riad, a išla dať misku s vodou svojmu psíkovi. A vtom ju to napadlo. On ostal vonku.. Rýchlo vybehla z domu, utekala k obchodu, a zavolala naňho. Keď nám to rozprávala, smiali sme sa, a odkedy má syna, pýtame sa, či sa jej niečo také nestalo aj s ním. Našťastie nie, také niečo sa ešte nestalo, a snáď ani nestane. Materstvo ju zmenilo. Je zodpovednejšia a možno aj trošku menej bláznivá.. :)

 

Teraz má už Alena syna. Na nedávnej návšteve sme malého zbadali, ako má hračkársky nožík v ruke. Začali sme sa na tú tému baviť, keď Alena hovorí: „Neboj sa, to je ok, veď tupý by som mu do ruky nedala.“ No, ďaľší výbuch smiechu.. :)