Zdravím všetkých psychicky narušených, tých, čo s radosťou prehlasujú, že sú psychicky zdraví, ale najmä veľkých fanúšikov Mahjongu!
Ako žijete?
Dá sa to tam vonku nejako prežiť?
U nás stále rovnako. Veľmi teplo. Nepomáhajú ani inak chladné múry nášho cvokhausu. Tak to ale musí zrejme byť.
Dlho som sa neozvala. Ja viem, prepáčte mi to. Mali sme však rozprávkový maratón. V nedeľu tu boli návštevy. Minule som bratom spomínala, že by som si pozrela nejakú starú dobrú Disneyovku. A hádajte, čo tí blázni urobili. Priniesli mi moju zbierku všetkých Disneyoviek (zbierala som ju veľmi dlho; mám však všetky filmy - dvd a niektoré ešte kazety - a knihy; bratia priniesli aj knižnú formu mojej zbierky). Vždy som bola blázon do rozprávok, zostalo mi to aj v dospelosti, za čo som nesmierne vďačná. Rozprávky sú skrátka coooooooooooooooool a ja ich budem milovať až do smrti.
Všetci z toho boli nadšení a keďže sme poslúchali a dlho sme nevyrobili žiaden veľký prúser, Nina nám dovolila pozerať. Bol to návrat do šťastného detvstva. Boli sme k sebe zdvorilí a tak nikto nič nepozeral pokiaľ mal niekto z nás sedenie.
Maťo to považoval za skvelý nápad. Vraj nás to združuje dohromady a posilu to naše medziľudské vzťahy. Udržala som sa a nekomentovala som to. Považujem to za blbosť, ale hlavne, že sme mohli pozerať.
Veľký úspech mal Dumbo a taktiež The Hunchback of Notre Dame.
Dnes som mala sedenie s Maťom (ako jediná na oddelení mám sedenie denne - teda okrem weekendu - ale to sa časom zmení; postupne to bude klesať na tri týždenne, dve, jedno a nakoniec ma pustia domov a ja budem chodiť možno raz za dva týžne, neskôr možno len raz za mesiac, ale to je ešte ďaleko). Maťo znovu veľmi šikovne zviedol rozhovor na moje pocity tesne pred a tesne potom, ako som si nožom zarezala do zápästí.
"A čo si cítila, keď sa ti nôž zarezal do rúk?" spýtal sa.
"Neviem ten pocit presne definovať, ale mám taký pocit, že to bola úľava. Vôbec som necítila bolesť. Bolo to skôr akoby ma opustili všetky zlé pocity a myšlienky. Akoby unikli von mojimi ranami. Pozerala som sa na krv, ktorá mi stekala po rúk, cítila som to teplo a myslela som len na to, že mi už bude len lepšie - teda s veľkou pravdepodobnosťou...... ale mýlila som sa."
"Je ti horšie?"
"Nehovorím, že mi je horšie, ale je to..... neviem to pomenovať. Nie je to také, aké som čakala. Čakala som, že môj život sa skončí a mňa zahrabú do zeme a konečne sa stretnem s ****** a taktiež s najlepší chlapom môjho života."
"Koho tým myslíš?"
"Najlepším mužom môjho života?" Prikývol. "Bol ním dedo, lepšieho chlapa som nepoznala, ale oco mu šliape na päty. Ak sa raz vydám, tak len za chlapa, čo bude ako on. To on ma viedol ku knihám, vďaka nemu som spoznala tie najkrajšie príbehy."
"Aký bol dedo?"
"Keď sa tak nad tým zamyslím, mal s vami niečo spoločné. Dosť sa mi naňho podobáš. Máte rovnakú farbu očí, takú ako letné nebo - úplne úžasná modrá. Dedo mal tiež choré srdce, prekonal tri infarkty a vedel úžasne po anglicky." K slovu úžasne som pripojila úvodzovky.
"A kedy si ma ty počula hovoriť po anglicky?"
"Ešte som ťa nepočula. To som povedala len tak, aby si vedel aspoň niečo cool."
"No dobre teda. Mám ešte jednu otázku. Minule si povedala, že by si sa za jazvy hanbila pred *****, ale čo pred najlepším chlapom svojho života?"
"Tak toto je rana pod pás. Neviem, čo by som cítila pred ním. Cítila by som sa zahanbene, ale taktiež by som mala pocit, že som ho sklamala, to by bolo pre mňa asi to najhoršie."
"Čiže by si sa cítila zle?"
"Necítila by som sa zle, cítila by som sa hrozne."
"Ale na to si nemyslela predtým, ako si zobrala ten nôž do rúk."
"Nie, vtedy som myslela len na to, že o chvíľu budem s nimi. Viem, že by sa potešil, že ma vidí, ale hneď potom by ma prerazil, že som to urobila. Viem, že som mala naňho myslieť skôr, ale vtedy to nešlo. Vtedy som myslela len na to, že chcem skoncovať so svojimi problémami a ako už iste vieš, bola to tá najväčšia blbosť na svete, čo som kedy urobila."
"Už si to spomínala. Dobre, na dnes končíme, bež pozerať rozprávky. Ako ste sa vlastne dohodli?"
"Nina nám povolila maximálne päť rozprávok na deň. To spĺňame. Každé ráno ide obežník, čo chce kto pozerať, potom sa vyberú tie filmy, ktoré sú najčastejšie. Teraz nás čaká Leví kráľ."
"Už zase, koľkokrát ste ho už pozerali?"
"Asi štyrikrát. Hakuna Matata má úspech."
"Dobre, choď pozerať. Stretneme sa zajtra."
"Dobre, maj sa."
"Ahoj."
Na dnes je to všetko. Dám Vám ešte jednu radu.
Hakuna Matata.
Hoďte problémy radšej za hlavu. A hlavne ich neriešte tak nešťastne ako som sa ich pokúsila riešiť ja.
Nedbajte veľmi na to, čo si o Vás myslia ostatní. Buďte hlavne sami sebou.
HAKUNA MATATA
Denník psychopata 08.07. - 12.07.07
12.07.2007 21:35:55
Komentáre
bracho, ma seres