Občas mám pocit, že sa s nami hrá. Býva to vtedy, keď to, čo vidím, pre mňa postráda zmysel. Či už ho nazveme Jahvem, Kristom alebo Brahma. Skrytý, neskrytý, idem! Nezachránia to už ani listy z raja umelo zakrývajúce prirodzenie.
Nie je bezočivé hrať sa s vlastným stvorením, ktoré je mu vydané napospas? Chytíš sa na jeho hru?

Skrytá identita...Možeme si ju takto pracovne nazvať. Lenže kto je hľadaný a kto hľadá?

Myslím si, že je minimálne poctivé, keď má človek svoje periódy ateizmu. Keď hrá, akoby boh nebol. Keď ho vlastne potrebuje umlčať. Z praktického dovodu - aby prežil. Aby prežil človek i boh, pán Nietzsche.

Opičí trik zlomyseľného imbecila. Ak chcete hľadať zmysel v procese, použite tlačidlo START THE GAME.