Tak ako som letel, priestorovou šíravou, oblohou tmavou. Ako som nechal prechádzať hlavou, všetko živé, neživé. Slnko bolo zatmavené. Tak som letel ako každý a myslel, že budem navždy lietať. Ak vravíme o snoch, tak nie, tak som neletel, mohol som prestať. Vravím celkovo, o tom, čo sa má stať. Možno Icarus bol zvedavý len, možno naozaj z chyby, k výšinam žiarivým poletel. Ja som letel tiež, naprieč tmou. A nebo prišlo, napriek mrakom a bleskom, ktoré počas letu ničili ma. Koniec je len jeden, všetci zhoríme. Či kvôli snom, alebo tme. Icarus padol ako aniel, tak prečo nepadnúť mne?