Vesmír zavretý do škatulky od zápaliek,
slová lásky vyrezané do starého buku.
Na tvoju túžbu hľadám v sebe liek,
a pre hry vášne zavrhol som lúku.

Poznám, čo nemáš pri nehe rada,
no nepoznám, čo rada pri nej máš.
Zišla by sa možno ďalšia dobrá rada,
tabuľu mojích prestáv opäť zmaž.

Vánok sa stratil uprosted ticha,
a jeho nezbedné dotyky ťa ešte pália.
Srdce mi láme božská pýcha,
tak chýbajú mi chvíle, keď sme dvaja.

Chvíle, keď pera skúma druhú peru,
jemné výboje, čo sypú sa telom do lona.
Chvíle, keď plávam k tvojej slasti brehu,
a cenzúra spustí platno zvané opona.

Končekmi prstov zas skúmať tvoje chvenie chcem,
i vesmír sa pri ňom sťahuje a rozpína.
Chcem skúmať, čo môžem a čo smiem,
cítiť, ako sa ti telo vo vrchole napína.

Túžim perami zmapovať milimetre tvojho tela,
a mapu hviez zo znamienok ti pospájať.
Chcem, aby si mi vášňou slastne vrela,
perami, ako zo studničky, sa z tvojho lona napájať.

Básnik kreslí prstom v piesku kruhy,
symetria k vášni asi nepatrí.
V šere života mi chýba farba našej dúhy,
tak zas svoje tromfy vytiahni.