Zdravím vás,

tak som sa rozhodol hodiť ďalší článok do Ventilu O zúrivom býkovi. Dnes bol taký deň, že si môžem dovoliť filozofovať takto v túto neskorú večernú, ba priam nočnú hodinu. Tak trochu o ľuďoch, trochu o neľuďoch.

Donedávna som si myslel, že ľudí poznám. Myslel som, že viem komu sa dá a komu sa nedá veriť. Dnes už viem, že pravda je stále iná, než tá, o ktorej ste presvedčení. Ale inštinkt je podľa mňa vždy presný a pravdivý, len nejako to v sebe potlačíme a snažíme sa vidieť to, čo by sme chceli a nie to, čo nám bije do ksichtu. Oklamať sa je to, čo robíme najradšej a zrejme aj najčastejšie. Chceme veriť v niečo, čo je v podstate... teda vlastne nie je.

A tak sa zamotáme a motáme a premotávame a potom rozmotávame z tých bludov v hlave. Ľudia, hlavne tí, o ktorých si človek myslí, že sú priatelia sa buď menia, alebo zblbnú. Testom prejdú naozaj len tí, ktorí ostávajú napriek všetkému možnému a nemožnému priateľmi. A tých dokážem zrátať na jednej ruke, aj to možno nie na všetkých prstoch. Nie je ich veľa, ale som rád, že sú.

A možno z toho mohli byť aj dve ruky. A ľudia sklamú. Či veríte, alebo neveríte (ale vlastne, veď aj vám sa to už určite stalo), niektorí sa menia. Ale to sa už asi opakujem. Snaha riešiť s nimi niečo nemá niekedy význam. Idete za kompromisom a namiesto toho počúvate dristy a všetko možné, len aby sa veci nemuseli vyriešiť. Teraz hovorím o kamarátoch v práci.

Dajme tomu, že pod mojim velením je 5 teamov, kde v každom je 5 ľudí. A keďže je leto, chcú dovolenky, to je jasné. Ale ak si traja z jedného teamu dajú dovolenku na to isté obdobie, tak to je podľa mňa trochu blbé a zároveň od nich samých nemorálne, hlavne keď si zoberiete, že pracujeme v nepretržitej prevádzke. Nedohodnú sa, napriek tomu, že sú teamy. Povedia si, že to predsa nevadí, lebo to bude riešiť papierovo ich bossák (čiže ja) a oni budú mať čistú hlavu. Ale bossák má toho plné zuby. Preto som sa to rozhodol riešiť s nimi. Bože, začínam mať pocit, aký som jedinečný. Voči sebe sú neochotní, a zjavne si nechcú pomôcť. A mňa ide šľak trafiť, keď vidím, že veci sa dajú vyriešiť, ale oni sa tomu vyhýbajú. Nechápem to. Mňa to stojí potom nervy a zbytočne mrhám časom.

Všetko som mal už dávno hotové, vyhovel som každému, krvopotne som to dal celé dokopy a všetko sedelo. A dnes ten potrebuje vymeniť takú smenu, tamten takú a tretí onakú. No som hrešil ako pohan. Jednu som z fleku poslal preč, lebo mi bolo jasné, že to robí len z rozmaru, aby sa vyhla pracovnej povinnosti. Urazila sa. Ale to je jej problém. Dovolenky sa hlásia dopredu a ona uviedla "druhý alebo tretí týždeň". Tak som dal tretí a teraz dudre. Jej problém. Tam sa už zmeny naozaj robiť nedali.

Ale vyskytne sa všeličo. A tak za mnou prišla aj "milá pani", o ktorej som písal v niektorom z predošlých ventilových blogov. A keď vidím, že sa niečo dá, tak sa dá. Aj toto by sa dalo. Paradoxne, nevôle som sa dočkal od ľudí, ktorým som vždy veril. Ale nepredpokladané okolnosti sa môžu vyskutnúť hocikomu, veď zase nie sme despoti, tak sa treba potom prispôsobiť. Predstieraná snaha na riešení problému z tohto teamu bola. Ale výsledok žiadny, len keci, keci. Prišiel som s problémom a za kompromisom. Po polhodine kecov, ktoré som si vypočul som sa dvihol a odišiel preč. Nemalo význam plytvať mojim drahocenným časom, navyše po pracovnej dobe.

Boh mi je svedkom, že aj keď osobne niektorých ľudí nemusím, v robote som ku každému férový a beriem ich rovnako. A či je to mne bližší človek, alebo hoci aj taká "milá pani", vždy sú to "moji" ľudia. A pristupujem k nim rovnako. Ibaže oni medzi sebou majú svoje žabomyšie vojny, ktorým síce chápem, že nie vždy si ľudia sadnú, ale pre dobro pracoviska a pre spoločný cieľ sa nedokážu dať dokopy. Nehovorím o všetkých, ale väčšinou je to tak.

Život je príliš krásny na to, aby som takým ľuďom venoval svoj čas, ktorý je dopredu premrhaný. Viem, že sa nedá vyhovieť všetkým, ale pokiaľ to ide, tak to vždy urobím.

Dospel som teda k záveru, že všetko je presne tak ako to je, a nie tak ako by sme chceli. A že sa občas klameme. Alebo skôr často. Ale aj tak to nestojí za to, aby sa človek rozčuľoval. Asi aj preto som tam, kde som. Nad nimi. Fandím si?

Majte sa a užívajte leto v kľude a pohode!

Váš Dodow.
;-)