„Aké to je niekomu chýbať?“

„Ježíš, nebuď patetická,“ odpil som si z pohára a zadíval sa na jeho dno, kde sa topila posledná kocka ľadu. Trochu ma z nej oziabali zuby, keď sa ich dotkla. Nemám to rád, hoci mám rád studené drinky, ale keď ma z nich bolia zuby, je to o hovne.

Prekrížila si nohy a oprela sa lakťami o štrk. Pri Seneckých jazerách som bol po miliónty raz. Presne som vedel, ako to tam vyzerá a napriek tomu tam stále chodím. Tentoraz si to vlastne vymyslela ona, lebo chcela byť so mnou sama. Občas mi je to aj smiešne, ako sa mi nenápadne snaží naznačovať veci, ktoré by mi mohla povedať celkom narovinu a mne by to neprekážalo. Vlastne aj to vie, len sa jej asi zdá, že žena musí hrať trochu formu.

„Nie som patetická, jednoducho to chcem vedieť. Aké to je, keď po tebe niekto túži a chce byť stále s tebou...“
„Nemala by si toľko čítať Evitu,“ chcel som sa napiť, ale uvedomil som si, že už v pohári nič nemám. Iba sa trochu smutne usmiala a podala mi fľašu. Bola to bizarná situácia, ležali sme na deke pri jazere, ja som sa stále oháňal rukou, lebo okolo mňa lietal odporný hmyz a ona podopretá lakťami ležala vedľa mňa a dívala sa do diaľky. Mala neprítomný pohľad a hrýzla si do spodnej pery. Bola už tma, na jazero svietil mesiac a my sme zrazu boli strašne dlho ticho.

„Oliver?“
„No?“

„Nič, len som chcela povedať tvoje meno.“
„Ty si trúba,“ zasmial som sa. Prehodila sa na bok, pozrela na mňa a podoprela si hlavu. Chvíľu mi skúmala tvár, ako keby ma videla prvý raz.

„Čo obdivuješ?“
„Máš na čele takú smiešnu vrásku,“ vystrela ukazovák s umelým nechtom a prešla mi po nej.

„Lebo mám veľa starostí,“ pohrýzol som ju do prsta a niečo puklo.

„Zlomil si mi necht,“ povedala celkom pokojne a kúsok umeliny odhodila.

„Nebudeš hysterická?“

„Mám piči,“ ľahla si na chrbát a položila si ruku na čelo.

„Nie je pravda, že nikomu nechýbaš,“ povedal som, keď som už nevedel, ako ju upokojiť.

„Hm.“

„Napríklad vašim isto chýbaš, keď nie si dlho doma. Alebo bratovi. Tvoj brat ťa má strašne rád. Až je to čudné. Mňa by môj vymenil aj za šľuk z jointa,“ trochu som sa nad tým zamyslel a fakt je to tak. Vraj sa veľmi s bratom podobáme, len on je vyšší a ja krajší. Máme sa celkom radi, ale jeden druhému by sme ženu požičali skôr ako auto.

„Hej,“ usmiala sa.

„Čo ti je dnes?“

„Ale nič.“

„Tebe kto chýba najviac?“
„Kurt Cobain.“

„Prečo?“

„Lebo by som od neho chcela kúpiť jeho lacnú gitaru, aby mal prachy na heroín a potom by som mu pomohla sa dostať zo závislosti,“ povedala celkom vážne. Nikdy nebola úplne normálna, ale mal som to na nej rád.

„To nedáva zmysel,“ zasa som sa napil. Dosť veľa pijem. Ale nechcem prestať.

„Dáva. Je to ako v živote. Najprv človeku ublížiš, aby si to potom napravil. Všetko je tak naprogramované, aby sa ľudia zbližovali,“ súhlasne pokývala hlavou, ako keby sa chcela uistiť, že to povedala správne.

Pristál mi na čele komár. Ďalší. Kurva hnusná. Plesol som po ňom, až sa mi zatočila hlava.

„A tebe čo dnes chýba najviac, drahý Oli?“

„Repelent,“ udrel som si po zápästí.

„Krv pijú iba samičky, zvláštne.“
„To som si mohol myslieť,“ povedal som a plesol som ju po zadku. Chcel som zabiť ďalšieho komára. Mala biele kraťasy a on bol dosť nasosaný...