Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

„Je to typická dilema emigranta - ani ryba, ani rak.“

Ivan Žitný, Karlskrona, Sweden, o rozporuplných pocitoch emigranta
Prvý Predošlý Ďalší Posledný
Racan.blog som našiel náhodou a ako starý Račan som si ho so záujmom prečítal.
Je to fantastické sedieť tu, na severe Európy, a čítať o Rači, kde som sa narodil.
Ešte stále vím vyprávjat. Pri čítaní blogu som si pripomenul, čo som už zabudol.

To o kríži na komisárke je korektné. Oproti krížu bola lúka, kde starší hrávali futbal a my sme cez prázdniny sedeli v chládku a celé dni hrali šnopsra alebo sedmu. Občas sme sa presunuli na rybník (pod štrekou, dnes zasypaný) a tam sme trávili celé dni.
 
Na komisárke bolo cez zimu aj sánkovanie, to sme sa pustili dole Zlatou nohou a okolo, tam, kde je domov dôchodcov, až na komisárku a niekedy to končilo až pri hradskej..

Za rok je to 40 rokov, čo som preč.
 
Prakticky som tu, vo Švédsku, prežil celý dospelý život, a to ma určite formovalo.
Pôvodne som nástrojár a robil som vo Volve, aj v Nórsku.
 
Keď som aktívne pracoval, tak pre mňa bol wekend svätý. Vždy som si nahnal hodiny a v piatok som končil o 11.30 a začínal som v pondelok o 09.00, ale teraz začínam meniť zvyky.

Na Slovensko chodím tak dva-tri krát za rok a je fakt, že sa veľa zmenilo, ale aj niekde ako keby čas stál. Pochybujem, že na Slovensko prídem natrvalo.
 
To je typická dilema všetkých emigrantov - ani ryba, ani rak.
 
Rád tam idem pozrieť a po 2 - 3 týždňoch ostanem nervózny a hnevám sa na mínusy a porovnávam, až nakoniec ma vyvedie maličkosť z miery, sadnem do auta a padám. Tu zase sa to opakuje po pár mesiacoch, a to je nekonečné, ale čo už? Moje deti sú narodené tu a ten problém nepoznajú, ovšem to nie je niečo, čo ma ťaží na srdci.

Teraz mám problém s rukou, tak nič moc. Chodím na rehabku do nemocnice a chodím zásadne presne, ale nie s jazykom na veste. Asi o tri mesiace pôjdem do kúpeľov, tu nie je termálna voda, tak to ostanem dlhšie.
 
Čo je najhoršie, že systém je ako kyvadlo na hodinách, z extrému do extrému.
Najprv tvrdá diktatúra, a potom kapitalizmus, model USA 1930.

Veľa ľudí nevie, čo je sloboda, tolerancia, vzájomný ľudský, materiálny rešpekt.
Stavia sa ako chce, predpisy sú len na papieri, korupcia, čo sa importovala zo Sajuza a cucia sa s materinským mliekom.
 
To je to, ja považujem za extrém materiálny blahobyt. Solidarita so slabšími (každý nemá bunky na štúdium), to zaberie generácie poctivej práce a disciplíny a keď sa to darí, že sa stavia na dôvere, rešpekte atď., tak to je gott liv, ako Švédi hovoria.

To, čo píšete o Rači a ľudoch, všetkých dobre poznám, len pokračujte ďalej.
Mám niekde tiež starú fotku, ale to nenájdeš hx-flux, budem sa snažiť.
 
Je to dobré a len pokračujte, prajem veľa úspechov.
 
Príspevok pripravil Ivan Žitný
© Ivan Žitný  
 
 
 
 --------------------------------------------------------------------------------------------------------------
 Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
 
 

Račania vo svete | stály odkaz

Komentáre

  1. velmi pekne napisane
    Ako hoc len par rokov zijuci v UK tiez poznam tu dilemu emigranta. V principe sme emigrantmi vsade, uz nie sme domaci tam kde sme sa narodili a este stale nie sme domaci tam kde zijeme (a asi nimi nikdy nebudeme).
    publikované: 20.08.2009 13:23:27 | autor: Peter Palusak (e-mail, web, neautorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014