Rozumiem zvieratám. Áno, aj vy si vravíte, že rozumiete zvieratám. Máte ich radi a chápete ich potreby a túžby. Ale ja im rozumiem inak. Rozumiem ich reči. Nie je to vlastnosť na zahodenie, ale je lepšie takúto vymoženosť zatajiť, inak vás ľudia budú zneužívať do úmoru.
Rozumieť zvieratám nie je med lízať. Zvieratá dosť frflú a neustále sa len sťažujú. Teda aspoň tie, ktoré sú uväznené a určené na konzumáciu, aj tie, ktoré sú vystavované. A tak počúvam ponosy, vylievajú si svoju nespokojnosť na mňa. No veď posúďte sami, pár rozhovorov z posledných dní vám tu preložím...
Zašli sme s deťmi do ZOO. Reku, nenápadne si vyskúšam, či moje deti rozumejú zvieračtine. Ale kdeže! Ony nerozumejú ani maďarčine, nieto ešte aby porozumeli zvieratám. Tak sme napríklad naďabili na tohto srnčeka. Ten sa mi ale nasťažoval!
„Pozri, Lasky,“ otočením hlavy mi naznačil smer, „tá moja srnka milovaná si koketuje so šakalom cez tie mreže, ani sa neunúva to robiť utajene!“ Fakt ho to trápilo, určite ju miloval, vzdal by sa kvôli nej aj čerstvej trávy. „Vieš ako ma z toho neznesiteľne svrbí hlava?! Ona mi tu nasadzuje parohy! Ešte k tomu pred zrakmi všetkých a dokonca so šakalom! Čo mám robiť?“ úpenlivo na mňa pozeral, čakajúc, že vyriešim jeho problém. Poradil som mu, nech pri prvej príležitosti kopne cez plot šakala do ňufáka a svojej drahej srnke nech naloží na zadok pár parohatých pichancov.
Zastavili sme sa pri bielych tigroch. Tata tiger sa šiel práve kúpať. Nerozumel som mu dobre, lebo nás oddeľovalo hrubé sklo, ale frflal niečo o vode v jazierku, že by tu chcel vidieť hygienikov a trápilo ho, že ho stále oddeľujú od svojich dvoch detí. Ešte mi navrhol, nech mu prehodím cez sklo to malé chutné dievčatko, čo stojí pri mne. Tak to som odmietol, povedal som mu, že možno neskôr, keď ma chutné dievčatko naštve... (-:
Toto emu alebo čo to je, mi ďoblo do objektívu. Neviem, čo také chutné videlo v skle. Ani sa moc nesťažovalo, jeho mozgová kapacita nebola dostačujúca na vytvorenie centra nespokojnosti v mozgu. Akurát len toľko píplo, že zle počuje, lebo nemá ušnice. Tak mi natŕčalo len tie svoje diery v hlave.
Ani neviem, či to je makak alebo iná opica, pre mňa je opica ako opica. Okrem tej rannej. Makak bol strašne skormútený. Kôpka nešťastia. Doslova mi fňukal: „Pozri na tú moju. Odmieta ma! A ja ju potrebujem. Cítim, že už vybuchnem!“ vravela z neho nahromadená sexuálna energia. Pozrel som sa nižšie, žalostivo sa mu hompáľalo jeho nevyužité snehobiele mužstvo. Podporil som ho, vravel som mu, len dočkaj, príde čas, uvidíš. Aj medzi ľuďmi to tak býva, nie si jediný nadržanec na svete...
Došli sme k levom. Tu sa pre zmenu sťažovala levica.
„Pozri naňho, kráľa zvierat! Pche! Mamľas je to! Naparuje sa tu a vyvyšuje sa nado mnou! Čo si on myslí, že som arabská samica?! On si tam vylihuje a ja mám byť poslušne pod ním!“ čertila sa levica. Mykol som plecami, že tu nič nevyriešim, že to s ním musí vydržať.
Volavky boli nešťastné. Sťažovali sa mi na jazierko, že tam sypú obyčajnú soľ z Prešova. Potom jedna zapózovala. „Pozri na moje krídla, moje ľavé krídlo nie je celé! Ošklbali ma! Najradšej by som odtiaľto uletela, ale ako? A kam?“ bezradná bola volavka, bezradný som bol aj ja. „Aspoň ťa nezožerú paviány“, utešoval som volavku.
Surikaty boli malé mršky. „No, čo máš? Hoď nám niečo!“, natŕčali svoje ňufáčiky a žobravými očami ťahali nejaké pochúťky z ľudských vreciek. „Neokúňaj sa a hádž!“, vyzývala ma jedna surikata, keď som jej naznačil, že jej nesmiem hádzať jedlo. Keďže som bol totálny nevďačník, ktorý nechce hodiť žiadne jedlo, tak ma čoskoro opustili, vyhliadli si ľahšiu obeť.
Na druhý deň, už mimo ZOO, sme sa stretli s kuriatkom. Čiernym. Bedákalo, že prečo ono musí byť práve čierne, keď tak slnko páli, A žltučké kuriatka jej pripadajú oveľa krajšie. „Majú ma tu za Emáka, lebo som celá čierna. Asi už budem tak aj rozmýšľať, vrhnem sa psovi pod papuľu.“ videlo kuriatko svoj život v čiernych farbách.
Napokon sme sa stretli so somárom. Nie, nie, neboli sme na žiadnom úrade. S naozajstným somárom, nie ľudským. Spásal trávu okolo jazera, čo patrí k penziónu. Majú ho tu za kosačku. Ale nesťažoval si. Pohybu má dosť, trávy tiež, má svoju slobodu. A keď som vytiahol foťák, začudoval sa a čumel ako somár na to čudo, čo sa mu blyšťalo pred papuľou. „A to čo máš? Dá sa to žrať?“ vyzvedal sa somár. „A čo si ty somár sprostý? To sa nežerie!“ vysvetľoval som mu. Aj tak to nepochopil. Tak ale nechali sme ho, nech pokračuje vo svojom kosení...
Tak tento pysk vyzerá na riadne pichy-cmuky... ((-:
Voľné pokračovanie fotografií zvierat, tentoraz zo ZOO Győr, je TU.
photos by Lasky
Komentáre
fasa biely tiger
tak riadne pichy - cmuky vravíš :-))
Lasky ale no povedz koľko rečí ovládaš.. :-)))
teda, Lasky, vtáka
TíPí...
:-)
Sagi...
Mata Hari...
no tento, s tým červeným
Zara...
Fasa zverstvo ;)
Mata Hari...
Rusalka, Teide...
:-)
Lasky,
Cass...
Vrabček...
Je to celé suprové, páči sa mi velice!
Miťo...
No veď to, furtom to mám na pamäti,
dobre, ze rozumies zvieratam, dobra vlastnost ;)
Vierka...
Podľa mna, keď si obdarená, tak telepaticky
taak,
a veru
Sakarica...
Lasky tvoj preklad úradne potvrdzujem,
cha, Lasky, mám ťa!
Derechura...
Mata Hari...
Lasky, pošlem pozvánku na pobyt :-)
Lasky,
Foto i koment sú nezvyčajnou pozvánkou do zoo, milé
Vasilisa...
Lasky,
mile ist nafstivit
btw vysokaaa kvalita ako fzdy ;-)
Kulli...
Čo sa týka kvality fotiek, nič moc, keď ich musím takto zmenšiť. Rozdiel oproti vysokému rozlíšeniu vidím, ale tak pozerať sa to dá...
lasky
:-)
Ľudka...