Ostala som stáť skoro s otvorenými ústami. Vyžarovala okolo seba veľa pozitívnej energie, a vyzerala, ako keby si tú prechádzku neskutočne užívala. V ušiach slúchatká, a išla. Rozmýšľala som nad tým, čo asi počúva. Napadla ma aj vážna hudba, ale možno to bolo niečo iné.Keď prešla okolo, ešte som sa za ňou pozerala. Chcela som jej povedať, ako na mňa pôsobí, ale.. Ešte chvíľu som ju sledovala, a bojovala s túžbou utekať za ňou a povedať jej to. No v tom sa pri jednom dome otočila a vracala sa smerom ku mne. Chvíľu som sedela v aute a nedokázala z nej odtrhnúť zrak. Niečím mi pripomínala moju maminu. No kým prišla ku mne, stratila som odvahu sa jej prihovoriť, naštartovala som a odišla. Keď som vychádzala na hlavnú cestu, ešte som ju sledovala v spätnom zrkadle.Ešte asi hodinu som na ňu myslela. Veľmi som jej to chcela povedať, ale nevedela som, ako. Ako sa mám prihovoriť niekomu úplne cudziemu a povedať mu niečo také? Že na mňa pôsobí ukľudňujúco, že z nej vyžaruje vnútorná krása a podobné veci? Veď by som vyzerala ako niekto, kto od nej niečo chce. Možno by si myslela, že ju chcem okradnúť alebo čo.

Dúfam, že ak ju ešte raz uvidím, naberiem odvahu. Možno by ju to potešilo, keby vedela, ako pôsobí na okolie.