Sorávy z domova, časť 5,6 a 7 5./ Nechcem byť prezidentom v štáte, kde sa beztrestne rozkráda spoločný majetok, kde sú beztrestne okrádaní a ožobračovaní bezbranní občania. Financovanie strán. Je to zločin? Je! Kto chce byť členom zločineckej bunky, nech si platí vstupné do bunky, trebárs nech založí aj celý majetok až do tretieho pokolenia , ale nech sa nepriživuje a nezdiera ľud. Volebná kampaň- verejné vyhadzovanie, neskutočné plytvanie finančnými prostriedkami , ktoré získali podvodom, okradnutím občanov pri voľbách a špinavých peňazí, ktoré im „darujú“ sympatizanti rozumej pridružení členovia mafie.. Veď tie peniaze sa im mnohonásobne vrátia po dosadení svojích panákov do vládnych a cnostných kresiel. Vráti sa im to cez štátne zakázky , potrebné, nepotrebné i celkom vymýslené. Je too zločin? Je! Potrebujeme finančné prostriedky na lepšie vybavené zdravotníctvo? Potrebujeme viac investovať do našich detí, na ich zdravý telesný a duševný vývoj? Potrebujeme viac investovať do ich vzdelania? Potrebujeme! Potrebujeme rakovinotvorné bunky? Potrebujeme ich financovať? Potrebujeme debilnú volebnú kampaň? „Nepotrebujeme, nemáme na to“! Čo však na to naši cnostní? Na zdravotníctvo a školstvo nemáme, ale máme prebytok na financovanie zločineckých buniek, na volebné kampane, na plytvanie cez štátne zakázky, na rozdávanie mafiánom, na rozkrádanie, na financovanie darebákov a podvodníkov-oddlženie bánk, privatizácia, nebankové subjekty- neuveriteľná darebáckosť a zlodejina. Pretože na financovanie zlodejov, podvodníkov a darebákov sa vždy peniaze nájdu“! Veď na tom „ sprostom“ ľude je ešte dosť peria! Len škĺbať a driapať! Až do krvi! 6./ Nechcem byť prezidentom v štáte, kde právo a spravodlivosť sú často arogantne pošliapávané. V štáte, kde sa obyčajný človek v spore so štátnou mocou, byrokraciou, či v spore so straníckou mafiou nikdy nedočká spravodlivosti. V tejto rozprávkovej krajine Vás bez mihnutia oka oberú o peniaze, majetok, nehnuteľnosti, či pozemky za asistencie štátnych-straníckych úradníkov. V tejto rozprávkovej krajine môžu vzniknúť spolky ako BMG, či Horizont, rôzne zlodejské finančné skupiny a pod, za súhlasu a tichej podpory straníckych mafiánov. Privatizácia podnikov cez nastrčených „odborníkov“ v zločineckých fondoch. Celý tento kolosálny podvod mohol fungovať len na základe nečinnosti a podpory straníckych mafiánov. A výsledkom podvodu sú finančné skupiny s neskutočným bohatstvom a na druhej strane okradnutí a nezamestnaní občania rozprávkovej krajiny. 7./ Nechcem byť prezidentom v štáte, kde najvyššou kvalifikáciou a odbornosťou je stranícka legitimácia. Členovia buniek, ich prisluhovači a všetci príbuzní – obsadia v demokratickom štáte , ( v tejto rozprávkovej krajine – neskutočne smradľavej žumpe), všetky funkcie – ktoré mimochodom sú financované z daní „sprostých“ občanov. Obsadia všetky úrady a ustanovizne a terorizujú občanov. A niektorým členom, či cnostným nestačí jedná funkcia. Oni zvládnu aj tri, či štyri štátom platené funkcie a navyše dokážu spravovať niekoľko privátnych firiem a do tretice obsadia aj kreslá v dozorných či správnych radách. Darmo, sú osvietení, vyvolení a najmä pomazaní . V trochu normálnom štáte by jeden občan mohol mať len jednu štátom platenú funkciu. Ak ešte stihne nejakú prácu , tak len na úkor svojho osobného voľna, či spánku. Pre každého normálneho človeka má deň 24 hod. Pre našich cnostných, pomazaných a vyvolených prisluhovačov má deň aj 50 hodín. Normálny človek má 8 hod. na prácu, 8 hod. na oddych a osobné záľuby, 8 hod. na spánok. Nadľudia, cnostní, pomazaní a vyvolení ak majú 3- 5 štátom platených funkcií, 2-3 privátne firmy, členstvo v niekoľkých predstavenstvách, správnych, či dozorných radách, stranícke funkcie...by iba v trochu normálnom štáte potrebovali trojnásobok času len na prácu, za ktorú berú peniaze. A pritom stihnú spať, chodiť po baroch, hrať tenis, golf, stihnú všetky stranícke a mafiánske stretnutia a pod. A to všetko stihnú za deň, ktorý má 24 hodín. Je to geniálne. Jednoducho sú to nadľudia. Raz darmo. V rozprávkovej krajine je možné všetko.