Vodárenská veža v Prešove, ktorá bola slávnostne sprístupnená 12.11.2013 má vraj svoje počiatky okolo roku  1910.  Architektom stavby je Viliam Glasz.  Výška niekdajšej vodárenskej nádrže, dnes už rozhľadne,  či vyhliadkovej veže je 29 metrov a pokiaľ nebude v prevádzke výťah,  treba na vrchnú zasklenú terasu, po točitom schodisku vyšliapať  131 schodov. Pohľad z veže, na Prešov a jeho okolie,  je skutočne veľmi zaujímavý. Že z veže je možné pri dobrej viditeľnosti zazrieť aj Vysoké Tatry, je viac menej samozrejmosť, lebo z územia mesta Prešov sa dajú Vysoké Tatry pri požadovanej viditeľnosti vidieť z viacerých lokalít. To, že na veži dominuje železo a sklo,  spoznáte už zďaleka. Vstup do objektu je bezplatný asi aj preto, že výťah ešte nie je v prevádzke. Prichádzajúcich a odchádzajúcich návštevníkov monitoruje  poverený pracovník, ktorý vie odpovedať na položené otázky, týkajúce sa veže. Tak, toľko oficiality.

Moje osobné pocity, s ktorými sa chcem podeliť sú takéto. Zdraví ľudia by s výstupom aj zostupom nemali mať problémy, horšie sú na tom tí, ktorí  sa málo znášajú s výškami. Totiž, podlaha točitých  schodov je konštruovaná z priehľadných železných roštov a zábradlie iba zo železných prútov. Takže, niektorí jedinci musia počítať aj s tým, že  pri výstupe aj zostupe na nich môže doľahnúť pocit neistoty, ba až strachu z prázdna. Asi vôbec by tam nemali chodiť tí, ktorí trpia batofóbiou, čiže majú chorobný strach z hĺbky, či pocit závratu z hĺbky. Preto by som týmto ľuďom, ale aj malým deťom, výstup na vežu po točitom, otvorenom schodisku, bez sprievodcu vôbec neodporúčal. Naviac, teraz v zimnom období, ak sa na týchto železných schodoch vytvorí námraza,  môže pošmyknutie ohrozovať každého návštevníka. Hoci som už vystúpil aj na Kriváň,  pri výstupe na vežu som sa cítil bezpečne a pohodovo až vtedy, keď mi pod nohami zavŕzgala pevná, drevená a neprehľadná dlážka, ktorá je žiaľ, až na vrchu, a to v zasklenej vyhliadkovej terase. Výhľad z tejto terasy je výborný, ale problém môže byť pri fotografovaní cez sklo. Tak či tak, som rád, že túto prekážku už mám úspešne za sebou. Nabudúce tam pozvem manželku aj vnukov.  Uvidíme, čo oni. Zatiaľ im, aj vám , z prostredia veže ponúkam niekoľko mojich nasledujúcich  obrázkov.

Dovidenia najbližší, či niektorí ďalší víkend, možno aj na tejto veži. doko. Viac obrázkov aj na https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Water_tower_%28Pre%C5%A1ov%29