Už ste sa niekedy zamýšľali, aký má byť vodič autobusu? Nemyslím tých kočkošov, čo vás vezú na dovolenku, do ktorých by ste sa zamilovať mohli, keby vedľa Vás nesedeli vaše striehnúce polovičky. Úslužní, milí, zábavní, len aby na vás zanechali ten najlepší dojem a mohli i o rok doprevádzať iných dovolenkárok k vzdialeným pobrežiam teplých morí. Ktorí si vážia svoje teplé miestečko, na ktorom dostanú i vlka, ak nemajú mäkké „podzadníky“, na odpružených sedačkách, aby nedostali parkinsona skôr, ako budú mať na to vek. Za zoradeným kormáňom, obloženým najmäkšou kožou, aby sa nepotili ich ruky v letných horúčavách a aby jeho pohltená slnečná energia nepálila brušká prstov. Nie, nie. Ja myslím tých, čo vás dennodene vozia z/do práce. Ktorí sú presvedčení, že stoličku v autobuse majú zabukovanú na Sad-ke po celé 4 desaťročia. Po dobu, keď si vyhliadli frajerku až do doby, keď im obelel vlas. Sú presvedčení, že sa na nich nekladú žiadne požiadavky, nie ako od vodiča, ale ako od človeka. Pre ktorých úsmev znamená obrovské množstvo vynaloženej energie pre ľudí, ktorí ho IBA živia. Pre ktorých odzdraviť , znamená pohýbať jazykom a povedať na oplátku aspoň jedno slovo. Radšej ho majú drevený. Pre ktorých nekúriť, o piatej ráno, v januári, je otužovanie cestujúcich proti chrípke. Pre ktorých sú najlepším terčom, kde si môžu vybiť  zlosť, žiaci, vracajúci sa zo školy a prejavujúci radosť hlučnejším smiechom. Vtedy ich treba buď za golier vyhodiť z autobbusu,  alebo radšej ich nenechať vôbec nastúpiť. Veď im pôjde aj ďalší spoj. No a čo, keď prídu o „niečo“ neskoršie. Ale ich bude viesť niekto, kto je trpezlivejší. Nedaj bože, že ste 5 m od zastávky a práve nastal čas odchodu. Rozlúčte sa, že by na Vás počkal, alebo Vám zastal, otvoril vám dvere a nechal vás nastúpiť. Tak na to zabudnite!  Počkajte si na ďalší spoj. Minimálne hodinu. Naučíte sa vy VŽDY A ZA KAŽDÝCH OKOLNOSTÍ na zástavke čakať. No a nie že si budete sťažovať, keď si zapáli cigaretu. To je proti komárom. Ani sa nesťažujte, že si cestou zastane pri dome a odloží nákup. Už sa stalo, že bol i záhradu popolievať. Hádam nebude žízniť.  No a ak náhodou zmenia cieľ konečnej a stane sa tak trebárs pred 8 dňami, nečakajte, že vás na to upozorní. Vy si vypýtate lístok na zastávlu napr. LETISKO , vy sa usadíte, najradšej dopredu, aby ste všetko videli a sledovali,  aj dvere sú blízko, čítate si týždeník a do cieľa máte cca 7 minút, pri IKEY ľudia vystupujú, iba vy nie, lebo máte ešte čas, keď zrazu zrúkne: KONEČNÁ. A vy zistíte, že to zrúknutie bolo na vás. Stihnete sa ešte ohradiť, že vy ste si žiadali cestovať ďalej, že vás neupozornil a on vám arogantne odpovie: „No a! Ako som Vám mohol dať lístok ďalej, keď tu je konečná?“ Vy rýchlo vybiehate, lebo pred autobusom stojí , ešte šťastie, ďalší autobus vašim smerom. Siahnete na dotyčný lístok, kontroľujete nie len JEHO, ale hlavne seba, Pri kontrole lístka zistíte, že lístok je označený tak, že ste mali vystupovať už pred 5 zastávkami. Samozrejme, že nemôžem obviňovať za toto vodiča! Ďakovala som bohu, že neprišiel revízor. Taká nezodpovedná som, že si ani neskontroľujem, ako mi pán vodič nablokoval cenu. Ja som na vine!  Na druhej strane, mohla by som byť spokojná, veď som ušetrila 14 centov! Nie som! Neznášam aroganciu takýchto ľudí. Neviem, čo ešte by potrebovali vedieť o ňom vedúci TN SAD-ky, keď im nestačilo na neho niekoľko sťažností a nepomohol ani zadarmo šot o ŇOM  v jednej z našich televízií, sťažovateľov, ktorí mali pred rokom na jeho ne/ kúrenie ťažké srdce.

Vypisujem súťaž: naj/ne/slušnejší, naj/ne/sympatickejší, naj/ne/ochotnejší vodič HDP. Hádam nebude držať prím Slovenska.