Tak konečne už mám aj ja tú česť prispieť nejakým tým mojím dielikom sem do divožienkovského blogu. A prečo?? Lebo aj ja už som jednou z nich :o)) Teší ma, ja som Floriana...

 

A ako sa to všetko vlastne stalo?? Trillianin dom v Slaskej, skvelý žúr a my. Bola streda večer a my už v náladičke vďaka vodke s džúsom. Trillian s Undomielkou nás vyhnali von (teda skôr na dvor) a akt sa začal. To bol ale pohľad na nás... Pravá ruka na srdci a ľavá na fľaši... či naopak?? Tuším ľavá na srdci. Alebo nie?? Ale veď to je vlastne jedno. Neviem ako Diva, ale ja som bola poriadne šokovaná. Veď som to už ani nečakala... Ale bolo to vážne super!! Tak teda kľačali sme a vykrikovali heslo divožienok. Na prípitok Undomielka obetovala svoje ružové víno ruskej značky a začala oslava... Teda nie až taká oslava v pravom slova zmysle, skôr dojímavé spomienky na prvé lásky a posledných osem rokov... A to že nám v dome spal chlap nás absolútne netankovalo.

 

Dôležité ešte bolo vymyslieť si mená. Nebolo to síce jednoduché, ale myslím, že sme spokojné, aj keď ja som nikdy nemala moc zmysel na výber mien... Hm, čo poviete divožienky na Divu a Florianu??

 

A keďže sme tie divožienky chcem znova vyhlásiť, že sme silné, sme nezávislé, sme emancipované, sme odhodlané, sme dokonalé, sme hrdé, sme úžasné, sme schopné, sme inteligentné, sme šťastné, sme dračice, sme ženy, sme DIVOŽIENKY a sme na to hrdé!!!