Môžem sa síce tváriť hocijako odosobnene, no fakt, že niekedy túžim aj po iných veciach než tých, čo sú mi poskytované každodennosťou, je nevyvratiteľný.
Viem, že tento článok zrejme zase prejde hĺbkovou analýzou zainteresovaných osôb, ale stále je to internet, ktorý mi dáva odpovede na moje otázky. Aké ironické: v dobe, kedy by sme sa nemali vzďaľovať prostredníctvom takejto povrchnej formy, to robíme, lebo je to to najjednoduchšie riešenie.
Ľudia dospeli do štádia, kedy je zbytočná komplikovanosť nevyhovujúca.

A predsa... Všetko je dokonalé, no čo keby to bolo o niečo dokonalejšie? Ustavičná nespokojnosť, pôsobiaca ako kyselina na holej koži...
Je snáď hriechom rezignovať, keď slová sa stali zrazu tak zbytočnými, hoci zvykli mávať obrovský význam?
Už neviem, čo by mohlo pomôcť.
Hecker predsa najlepšie vie, ako spoznať podstatu... No zrejme to isté neplatí i v medziľudských vzťahoch.
Prepínam, končím. It´s your turn...