Poznáte ten pocit keď máte oblečený zimný kožuch a na nohách žabky? Ste celý zabalený v lepiacej páske alebo vám dokonca chýbajú niektoré dosť dôležité kusy oblečenia? Hmm...Ani ja nie. Avšak v Londýne by vám o tom vedeli rozprávať. A čoby rozprávať, hlavne vlastne.."ukazovať"... Budú to necelé 2 týždne ako som sa vrátila z Londýna. Atmosféra, pamiatky, jedlo, zážitky, kultúra. Všetko by som hodnotila na jednotku. Až na taký "malý" neuniknuteľný detail- ĽUDIA a ich štýl obliekania, respektíve v niektorých prípadoch- neobliekania. Som človek, ktorý si tieto veci veľmi nevšíma a neeviduje ich ako potrebné. Nikdy ma nezaujímalo kto si čo oblečie, alebo čo sa mu ku čomu hodí. Väčšinou idem, neobzerám sa, neriešim ľudí navôkol seba. Ale v tomto prípade sa nedalo nad tým nepozastaviť, niektoré vyzerá ako búda pre psa. Klasika. Veľa očakávaní a nič z toho. Kam sa podeli tie typické anglické pánske saká a ženské sukne? Kostýmčeky, panske tricka, podpätky, šaty, plavky...vyparili sa naschvál alebo je za tým lenivosť či dokonca nechuť vyzerať dobre? Nie, naozaj sa to v niektorých prípadoch nedá. Typické londýnske ráno. Je približne 6 stupňov nad nulou. Sedíte v metre, oproti vám sú 4 miesta. Na jednom sedí žena oblečená v zimnom kožuchu so šálom obmotaným okolo hlavy a na nožičkách sa jej krásne lesknú žabky. Vedľa nej sedí mladý chlapec v bermudách, v saku od obleku a v kanadách. Na treťom mieste je usadené asi dvojročné dieťa úplne bosé, s holými rukami len v šatách na pláž. A to najlepšie na koniec- transvestita-čižmy po kolená a kabelky väčšie ako môj kufor na celé 2 týždne a s roztrhanými nohavicami. Úplne TOP! Najväčším pobavením ani tak nebolo sledovať aké kusy oblečenia mali na sebe ale farebné kombinácie, ktoré tí ľudia volili. U nás na Slovensku, keď vidíme niekoho, kto má niečo veľmi zle zladené, tak už sa nad tým pozastavujeme: ,,To nemá oči, nevidí ako v tom vyzerá?" atď. Tu je to úplne normálne ak máte šály, žabky, čižmy, kvety vo vlasoch, skafander, poprípade prasiatko na vodítku v dopravnom prostriedku. Absolútne sa tu nad tým nepozastavujú. Stáva sa, že si ráno obujeme dve rôzne ponožky či topánky. Oblečieme si naopak sveter, mikinu, kabát. Ale nie, že si zabudneme dať nohavice a ideme si pokojne bez povšimnutia, či nejakého stresu do práce. To už bolo naozaj nadpriemerne zaujímavé. Zhrnula by som to už len takto: Keep calm and go to London! :)