Čas však v nebi neplynie a čoskoro často znamená nie neskôr ako o tridsať rokov. Simi zmaturovala, vyštudovala právo, jej kariéra vyzerala tak sľubne, ako sa očakávalo, a bola zasnúbená s Jakubom.

Ani jeden z nich nevedel, že nie sú pre seba stvorení, za čo im boli odpustené klamstvá, ktorými si vyznávali lásku. Za jedno som bol však Jakubovi vďačný – nedomáhal sa od Simony dôkazu lásky. No, vlastne raz áno, ale ona ho vtedy poprosila, aby to od nej až do svadby nežiadal, a on si ju vážil natoľko, že jej dal sľub.

Spolu s Klárou – Jakubovým anjelom – sme začali pociťovať obavy, no hneď sa pominuli, keď sme si uvedomili, že začíname byť príliš ľudskí a nedôverujeme bezvýhradne Bohu. Obaja sme sa nesmierne zahanbili. Už nás nikdy neprepadol podobný pocit, na to sme si dávali pozor. I srdce anjela dokáže byť nakazené ľudským zlom, inak by niektorí z nás nepadli. Čistota nie je niečo, o čo sa nemusíte starať, keď to už nadobudnete. Ako telo človeka neustále žiada potravu, čistota vyviera z vnútorného boja.

A vtedy mi napadla tá najšialenejšia myšlienka, ktorú som ťažko zrealizoval i vo vlastnej nehmotnej hlave. Nepoznal som veľa anjelov, ktorí sa o to pokúšali, a ak aj áno, počet úspešných sa dal spočítať na prstoch jednej ruky. Nebolo však pochybností, že som to mal skúsiť, veď Simi sa mala vydávať o týždeň! Musel som konať. Skôr, ako zlý výber spečatí sľubom večnosti.