"Si blázon," vysmievala sa mi tvár v zrkadle.
"Nie som, prečo si to myslíš?" odpovedal som.
"Vždy si niečo hľadal, chcel a keď si to našiel..."
"Čo som urobil, keď som to našiel?"
"Strátil záujem, pobabral si to."
"A preto som blázon?"
"Nielen preto..." stále si mi vysmieval do tváre.
"A prečo?"

"Spomeň si na svoje lásky, vždy keď si sa zaľubil." Táto téma mi bola trošku trapná, žiadné  skutočné neboli.
"To, že som sa zaľúbil neznamená, že som blázon."
"Pamätáš si na všetky neopätované lásky?"
"Ako by som mohol zabudnúť..."
"A opätované?"
"Žiadne neboli."
"Vieš prečo? Vždy si sa zaľúbil do tej nesprávnej."
"Ale stále nevidím súvislosť s tým, že som podľa teba blázon."
"Počkaj, o ne si sa usiloval, snažil si sa a teraz sa už nesnažíš."
"O koho? Čo bolo, to bolo."
"Prednedávnom si spoznal dve dievčatá, s ktorými by si si mohol rozumieť."
"Myslíš E a L?"
"Ty vieš koho myslím."
"No ale čo si chcel tým povedať?"
"Možno, že keby si sa snažil mal by si šancu."
"E veľmi dobre nepoznám, poznali sme sa len pár dní..."
"Pár dní, večnosť..nie je to jedno? Hlavne je..."
"Že sme si rozumeli, myslíš si, že sa to dá za ten čas posúdiť?"
"Nie, ale L poznáš omnoho dlhšie a máte spoločné záujmy, je pekná..."
"To všetko viem."
"A napriek tomu sa nesnažíš?"
"Páči sa mi, je fajn, ale neviem, netuším či by som sa dokázal zaľúbiť."
"Nevieš? To si len nahováraš. Vieš to. Len v poslednej dobe si iný, si blázon."
"Nebude to tým, že som vytrhnutý z mojho prostredia?"
"Zodpovedaj si na to sám..."
"Stále na ňu myslím... bojím sa, že to zbabrem, ublížim..."
"Strach je prirodzený pre človeka, a takýto strach - musíš ho prekonať."

Skúsim...skúsim to, len stále sa bojím, že to skončí ako tie predtým... snáď to nič nepokazí... alebo počkať?...dať tomu voľný priebeh?...lepšie sa spoznať... možno... nechcem veľa... chcem len osobu schopnú ma...