Zriadiť jednu štátnu Zdravotnú poisťovnu, v ktorej bude mať každý človek osobný zdravotný účet. Tam by mu prichádzali peniaze, ktoré by sa mu automaticky strhávali z príjmov - napr. 15% z platu. Peniaze z neho by sa mohli dediť. Človek by s nimi platil za všetky lekárske výkony a lieky. Zoznam lekárov, nemocníc a ceny za ktoré sa výkony robia by bol zverejnený, takže by si človek mohol vybrať ku komu sa pôjde dať ošetriť a vopred by vedel koľko ho to bude stáť. Pacient by podpísal lekárovi faktúru na ktorej by bolo napísané čím ho liečil, aké lieky a nástroje boli použité a koľko hodín lekárskeho času na to potrebovali. Lekár by poslal podpísanú faktúru poisťovni a kópiu dal pacientovi. Ak by sa osobný zdravotný účet dostal do mínusu tak by sa väčšie percento z platu odpisovalo na zdravotné poistenie - napr. + 5%. Lekári by boli platení iba za výkon a nie pravidelne paušálom. Maximálna a minimálna výška platu lekára a zamestnancov poisťovne by bola obmedzená priemernou dĺžkou života. Údaje by zbieral a vyhodnocoval štatistický úrad. Každá diagnóza by bola popísaná na internete aby pacient vedel aký je zvyčajný postup pri liečbe a pomôcky a lieky ktoré sa pri ňej používajú a podávajú. Zoznam liekov a pomocok a ich cena by bol aktualizovaný podľa pridelenia registrácie na internete. Platba poisťovne lekárovi za výkon by bola automaticky znižovaná podľa počtu dní liečenia (čím viac dní sa pacient lieči tým menej lekár dostane z poisťovne). Lekár by v pripade určitej diagnózy (nákaza, vírus, možnosť nakazenia) automaticky zaslal list- email zamestnávatelovi o práceneschopnosti zamestnanca. Ministerstvo zdravotníctva by viedlo zoznam alternatívnych liekov a lekárov (podľa WHO). Ministersvo zdravotníctva by uviedlo základný cenník lekárskych zákrokov, podľa ktorého by aspoň jeden lekár v okrese zo zákona pacienta musel ošetriť. Cenník by bol vypracovaný ako podiel druhej najnižšej ceny zákroku v EÚ + životného minima v SR. Pokiaľ by bola čakacia doba na zákrok dlhšia ako 60 dní, Ministerstvo zdravotníctva by vypísalo medzinárodnú aukciu na zákrok v inom štáte EÚ, pričom zúčastniť by sa jej mohli iba nemocnice podľa prísnych kritérií a za cenu určenú v základnom cenníku. Pacient, ktorý by podpísal zodpovednosť o možných rizikách, by mohol využívať alternatívnu liečbu, plne hradenú poisťovňou z jeho osobnho účtu. Na osobnom zdravotnom účte by bolo možné mať nasporené peniaze iba do určitej výšky, napr. 80 000 E. Pokiaľ by tam mal občan viac, musel by daň zo svojho platu začať presúvať na zdravotný účet niekoho iného. Pokiaľ by človek neposlal peniaze priamo na účet niekomu inému, automaticky by sa presunuli na jeden spoločný účet, z ktorého by sa platilo ošetrenie pre tých ktorí by to potrebovali. Riaditeľa poisťovne by určil prezident. Mohli by byť zriadené aj súkromné doplnkové zdravotné poisťovne na komerčnom princípe. Všetky reformy je možné previesť až po reforme uvedenej v časti Politici a politický systém.