Múza ma opustila asi už pred rokom. Kde sa asi tak može skrývať? Čím som ju asi tak nahneval, že už ma nechce ani len vidieť?
Žeby je to tým, že sa priveľmi vžívam do svojho života? Už nesnívam a už len prežívam? Že sa z absolútneho optimistu stal zarytý pesimista?
Ach...
Sny...
Kde sú moje veľké životné ciele?
Prečo už neviem, čo je to láska?
Prečo v ľuďoch vidím len vypočívé a zákerné monštrá?
Prečo sa mi zasnení ľudia zdajú byť strašne naivní?
Prečo sa sám seba pýtam, že "Prečo"?
A prečo si na svoje otázky sám odpovedám?
Čo sa to vlastne za posledný rok zo mňa stalo?

Ach, pomóc, prosím pomóc, pomôžte mi nájst cestu!
Vneste svetlo do môjho života.
Alebo aspoň stratenej ovečku ukážte cestu.

Inak to nebude mať šťastný koniec...



A niečo komplet odveci :)

Boli ste už niekedy obeťov telefonátu, kde zisťovali vaše osobné údaje pre reklamné účely? Ja som sa ňou práve stal.
Zrejme to bol mobilný operátor, kedže otázky boli kladené hlavne na môj paušál, moju spokojnosť, ... Ale to je nepodstatne.
Celkom ma potešil vrelý postup slečny, respektíve pani, ktorý začal od momentu, keď sa ma opýtala na vek.
Debata sa zmenila komplet na nekonvenčný hovor, dostal som asi 3 komplimenty, čo ma dosť potešilo.
Zistil som, že som inteligentný, mám príjemný hlas a mám najlepšie roky. To človeku dokáže dvihnúť náladu.
Teraz tak rozmýšlam, čo by sa stalo, keby sa začnem na vek pýtať ja. Ak sa najbližčie stanem obeťou marketingu, asi to skúsim.

For today its all :)

Lacika