od včera som vedela, že je tu.. teda od dnes, keď som sa šla o tretej ráno osprchovať... dole 2 schodiská a po prvom poschodí.. ktosi mal vyložené topánky za dverami.. pozerám, kto by mohol len mať také veľké čongále.. a zrak mi padol na číslo izby.. 104.. žeby A. ... kto iný? :-)

keď som šla potom o štvrtej, po učení sa španielčiny na dnešný test, spať, snívala sa mi hrozná nočná mora.. bola som vo svojej izbe a spala a ktosi prišiel a xcel ma znásilniť... nevidela som, kto to je, no on ma držal za zápästia a stále mi pchal do úst perníky :D také tie norimbergské.. a ja som ich musela žuť a prehĺtať a jačala som z celých pľúc, aby ma snáď počuli susedia a prišiel mi niekto pomôcť.. a bránila som sa, ale on stále pokračoval.. no uvedomila som si, že to predsa nemôže byť pravda, určite je to sen, a xcela som sa zobudiť, tak som sebou mykala a hádzala, ale vôbec to nepomohlo, a potom som si povedala, že dobre, poďme si užiť, veď aj tak je to len sen :-D a keď už to skoro začalo byť dobré, tak ktosi zaklopal na dvere.. a bol to hausmajster a povedal po nemecky, nech idem na chvíľu von, že sa musíme porozprávať, že takto to nepôjde.. a ten chlap, s ktorým som bola, sa ma ešte (po anglicky) spýtal, že čo budem teraz robiť, a ja som nevedela, lebo som si myslela, že to bol len sen!!!!

potom som sa zobudila.... všimla som si, že v mojej izbe je akési dievča.. bolo ho vidno cez veľký oblok, cez ktorý pravdepodobne prišla a čosi mi kradla... ja som v šoku ku nej prišla a začala jej trieskať hlavu o radiátor..

potom som sa konečne zobudila už naozaj.. a uvedomila si, že nemám veľký oblok, ale len malé strešné okno a už vôbec nie tam, kde bolo v tom sne.. bola to celkom úľava.. pozrela som na mobil, bolo ešte len 4:40.. asi tak polhodka prešla, odkedy som zaspala... no krásne...

vstávala som o ôsmej..

a večer, práve keď som sa pred 10minútami (ani nie) vracala zo školy, kde som robila jednu úlohu so Steviem a on potom zobral môj slovník a čítal z neho slovenské slová (začal s "prostitútka" a potom "perverzný", bolo to moc zlaté) a keď šiel preč, tak mi zakýval <3 :D; z tchibo obchodu, kde som si dala zadarmo za kupón super kávu, z ktorej mám výčitky svedomia, lebo bola isto strašne kalorická; z mekáča, kde som sa dohodla s vedúcou, že môžem začať hneď, čo budem mať všetky papiere, o ktorých začínam pochybovať, že niekedy budú kompletné; a z drogérky, kde som kúpila skvelý (dúfam) šampón s vanilkovou vôňou; rozhodla som sa, že pôjdem po Maxbrücke, lebo tadiaľ som dnes ešte nešla; práve, keď ma prezvonila janka, že je 16:16 a dala mi tým k dispozícii jedno želanie; práve, keď som ju odzváňala a prezváňala ešte G., Chipitu a Dančiho; práve vtedy, keď som pozerala, či to už danovi zvoní a v ušiach mi hralo Comfortably Numb od Pink Floyd; presne práve vtedy on otvoril okno a zakričal: " Lenkaaaaa!!!" (otvoril ho len preto, že ma zbadal, aby mohol zakričať:)) tiež mal mobil v ruke a ja som sa nezmohla na nič, len na priblblý úsmev a ešte priblblejšie zakývanie...

a teraz som z neho rozhodená... ale len troška.. trošička.. práve dnes som myslela na M. .. ako som strašne túžila byť vždy s ním a teraz, keď sme v rovnakom meste, ani len si už nepíšeme.. ešte to bolí.. už nexcem milovať.. bez rozumu.. a už vôbec nie A. .. ale on jediný máva mojím svetom.. práve... ešteže S. a M. nevidím.. lebo to by som sa z toho asi zbláznila..

ach.. ešte ho xcem vidieť.. a porozprávať sa.. a aj nexcem.. nieeeee! radšej Môjho Zlatého Španiela!!! :-)

PS: môj intrák.. on mi kýval z okna na 1. poschodí, tak niekde ku stredu.. a moje okno je na strešnom poschodí.. piate od rieky.. práve to prvé skryté za stromom...