Sväté písmo je podľa predpokladov kresťanských teológov inšpirované Bohom. Aby tomu mohlo tak byť, musíme v prvom rade veriť, ako som sa nechal poučiť z vynikajúceho blogu kňaza Jozefa.
Teológia je zvláštna veda. Na rozdiel od iných vied totiž nepredstiera, že je objektívna, ale ako jeden zo základných prvkov svojej metodiky predpokladá vieru, v jej prípade nie v axiómy, ale v autority. Napríklad v autoritu Písma. Neteologickí vedci síce tvrdia, že sa na nijaké autority nespoliehajú, ale (často si to neuvemujúc) spoliehajú sa na nevypovedané predpoklady, napríklad, že skutočnosť je poznateľná.
Ale nie o tom som chcel.
Ja, ako ateista (ešte k tomu systematicky neveriaci), v zmysle definície teológie nemôžem podať teologický výkon. Môžem narábať s teologickými kategóriami, rovnako ako teológovia, budem používať rozum, ale... kedže neverím v autoritu Cirkvi, či Písma, dosiahnem iba nesprávne výsledky. Akákoľvek moja snaha v tomto smere bude iba duševné cvičenie, ale nie teologicky získané poznanie. Viď nasledujúca ukážka.
Vráťme sa k tvrdeniu, že Písmo je inšpirované Bohom. Kedže v to neverím, môžem pochybovať. Môžem si položiť otázku, či Písmo nemôže byť inšpirované niekým iným. Samozrejme, môžem vec odbiť tým, že nie je inšpirované nikým, iba tradíciou a jednotlivými autormi, ale tým by sa moja hra na teológiu skončila a zmenila by sa na diskurz iných vedných disciplín. Ak teda je Písmo inšpirované, a nie je to Boh, ktorý inšpiroval, ostáva Diabol. Je to také nemysliteľné?
O Diablovi viem laicky iba toľko, že je stelesnením Zla, že je protipólom stelesneného Dobra, ktorým je sám Boh. Nechám teraz bokom otázku zmyslu tejto polarity, rovnako ma nebude zaujímať ani to, či môže byť Stvoriteľ stelesnením Dobra, ak nás vystavuje svojmu výtvoru, teda Diablovi. To je na iný teologický diškurz. Tu ma zaujíma iba jedno, môže byť Diabol inšpirátorom Písma?
Aby sme túto problematiku mohli nejako uchopiť, skúsme si položiť klasickú otázku qui bono, teda komu viac prospeje inšpirovanie Písma, Bohu, alebo Diablovi? Myslím, že odpoveď je jednoznačná. Po prvé Boh nijaké písmo nepotrebuje. Jeho dielo je všade prítomné. Je tajomné a ako celok neuchopiteľné, možno ho iba prijať, uveriť. Dielo Boha svedčí o ňom samom, ak je Stvoriteľom všetkého. Po druhé, ak je predpokladom slobodného rozhodnutia každého jedinca iba uveriť, prijať bez dôkazov, a za to je prisľúbená odmena v pláne Stvoriteľa, netreba nijakých svedectiev, nijakých inšpiračných zdrojov. Písmo môže byť iba akýmsi dejepisom, ktorý spísali v jednotlivých dobách súčastníci. Pre Boží plán, nech už je akýkoľvek, to nemá primárny význam.
Zato Diabol, ten musí presviedčať, veď nestvoril nič, nič v jeho prospech nesvedčí. Nie som jeho hovorca, ale domnievam sa, že Diablovým cielom, ako stelesneného Zla, je brániť vo viere. Jeho primárnym cieľom musí byť teda viera každého slobodne sa rozhodujúceho jedinca.
Ako by sa o to mohol pokúsiť?
Môže napríklad nad Božie dielo povýšiť skúsenosť človeka, teda to, čo mu je možno rovnako blízke ako viera. Môže inšpirovať jedinca k tomu, aby skutky Božie zaznamenal v Písme, využijúc skutočnosť, že Božie dielo je nekonečné, ale skúsenosť človeka je obmedzená. Záznam v Písme teda bude zákonite skresleným záznamom Božieho skutku, jeho nedokonalou interpretáciou. Potom môže medzi skutočné záznamy skutkov Božích zamiešať iba účelové interpretácie skutkov ľudí. Interpretácia je interpretácia a kto neskôr rozozná, čo je pravda a čo nie? Porazil Dávid Goliáša s pomocou Boha, alebo si iba Bohom odôvodnil svoj nárok na trón? Je táto udalosť záznamom Božieho skutku, alebo mocenského boja?
Ďalším inšpiračným momentom môže byť pre Diabla spochybňovanie dobroty Boha tým, že napríklad prírodnú katastrofu niekto popíše ako dielo Božie, ako trest za hriechy. Potopa sveta, je Božím skutkom? Jeho dobrota v takom prípade vyžaduje vysvetlenie, nie je dobrotou samou o sebe, ako napríklad v priamej dobrote sveta, kde možno žiť a za ten život byť vďačný Stvoriteľovi.
A vôbec, čím viac otázok Písmo v sebe skrýva, tým lepšie pre Diabla. Prečo je incest zlý, ale Lót mohol s dcérami splodiť nové pokolenie a Boh ich za to nepotrestal? Iste, mnohé a mnohé miesta v Písme vyžadujú interpretáciu. A na interpretáciu už nestačí prostá viera, ale treba použiť aj rozum. Ak na uchopenie toho istého treba miesto jednej veci dve, vzniká vnútorné napätie medzi vierou a rozumom. Ak je písmo inšpirované Diablom, tak autori správ v ňom obsiahnutých v zbožnej viere konajú Diablove dielo, pretože k viere pridávajú dôkaz, svedectvo, správu, teda niečo, čo je v protiklade s prostou vierou. A tieto správy sú rôzne, často protirečivé, často nechápeme čo v Písme robia? Čo robí erotická Šalamúnova Pieseň piesní v Písme?
Diabol je Zlo, a má svoje prostriedky. Využijúc obmedzenosť bytia človeka, proti daru viery postaví nutnosť interpretácie textu Písma. A celé stáročia vznikajú rôzne interpretácie toho istého textu. Prostá viera sa musí vysvetľovať a rozumom obhajovať. Treba o tie interpretácie bojovať. Boj za správnu vieru, je bojom za správnu interpretáciu Písma. Opäť: qui bono?
Ak teda pripustím, že Písmo je inšpirované Diablom, čo bude jeho vrcholným cieľom? Popretie Boha, teda prehlušenie, alebo neprijatie daru viery. Okrem tradície prostej viery, vďaka inšpirácii Diablom vznikne tradícia výkladu, tradícia interpretácie, tradícia skúmania Božieho diela rozumom. Z tejto tradície sa zrodí ateizmus a veda. A nielen to. Zrodí sa povinnosť rozumom zdvôvodňovať. Prosté bytie vo viere sa mení na bytie pochybovania, relativizovania a neistoty vlastnej existencie. Miesto viery sa zrodia náboženstvá. Hoci veľkú časť Písma majú židia, moslimovia a kresťania tú istú, nutnosť interpretácie textu, postavenú proti prostej viere vyžaduje, aby interpretácie boli chránené inštitucionálne. Viera, ako priamy vzťah stvoreného ku Stvoriteľovi tu stojí v podriadenom postavení voči interpretácii Písma a inštitúcii, ktorá túto interpretáciu chráni. Ak teda Diabol inšpiroval Písmo, odviedol vynikajúcu prácu.
Dalo by sa ešte veľa hovoriť o tejto dichotómii. Ktoré texty do Písma patria, a ktoré nie? Zabudnime na politiku a verme, že zostavovatelia Písma boli vedení čistou vierou. Okrem štyroch evanjélií, ich existuje myslím ešte viac ako desať, zahŕňajúc aj nedávno objavené evanjélium Judášove, či evanjélium Márie z Magdalény. Prečo nie sú súčasťou Písma? To či niečo má byť súčasťou, alebo nie vyžaduje zdôvodnenie, interpretáciu, nie iba vieru. Zdôvodnenie je v princípe pochybnosť, ktorá je výhodná pre Diabla. Zdôvodneniu musíme veriť, pričom zdôvodňuje nie Boh, ale človek, a tomu musíme priznať autoritu, musíme uveriť autorite. Miesto viery v Boha, viera v autority. Komu to prospeje viac, Dobru, alebo Zlu? Zlo nevyhnutne nevyžaduje, aby sme verili v neho, úplne mu stačí aby sme neverili v Dobro, ale v autority, ktoré ho interpretujú.
Skúmajúc tvár Svetlonosa... objavil som Písmo.
Skutočne, k teológii treba hlbokú a nespochybňujúcu vieru. Keby som žil v stredoveku, v tej úžasne exaltovanej dobe prostej a nefalšovanej viery, asi by som v duchu svojej prirodzenosti bol teológom. Písmo by mi bolo všetkým a interpretácia činom viery. Proti zlu by som bojoval skúmajúc staré texty a hľadajúc v nich tú správnu interpretáciu, tú zjavenú pravdu. Bolo by to vzrušujúce a krásne.
Ale stredovek pominul.
Skúmajúc tvár Svetlonosa... objavil som Písmo.
19.09.2008 09:14:50
Komentáre
začalo to slubne..
MissEllie - necítim sa byť
no..neviem,či si ma týtmo neprecenil..:)))
a monžo to len tak neprezentujem..ale tebe to je jedno..
u teba už svoju škatulu mam..:)))
tak si ži vo svojej "bohorovnosti" i naďalej..:))
-
Dobry clanok, este som tieto myslienky nepocul.
sestko - ja som rád,
A nielen to, existuje boj o pravdu, a teda vrodená agresívnosť našich memplexov, čo v súťaži kultúr v rámcui globalizácie memplaxov našej kultúre zabezpečilo váťazstvo.
Zaujimave,...
sestko - tento tvoj koment
Zaujala ma myslienka ".....skutočnosť je poznateľná.",
a aj zaverecny odstavec (ty v stredoveku) :)
inak, clanok ako celok, obsahovo dost prazdny mi pripada..taka oddychovka.
moc fajn text
Náboženstvá a veriaci ľudia sú pre mňa naj fantastickejšia skupina ľudí, čo do pochopenia ich veriacich aktivít asi rovnako fantastický ako cigáni.
To nemyslím urážlivo.
Zdá sa,že narodiť sa do veriacej rodiny, dobre dôslednej , jeden dôsledný ujo vykladač a infikovanie je zaručené a nepreučiteľne.Tak jak u cigánov stačí aby dieťa pobudlo v ich mentalite od mala.
sestko
Sygon,
..cim viac moci prikladame bohu a pod. tym viac sa okradame o slobodu a moc a silu--tu moc a silu ktoru sme dostali do vienka a to je rozum.
Aj ked z druhej strany veriaci clovek motlitbou dufa v starostlivost boha, pomodli sa-veri a mozno aj kona..takze veri, modli sa a dufa, ze sa mu dostane vymodlenej milosti aj keby sa zdalo alebo to bolo naopak..;-)
Cigani su deti prirody..;)),,vo svojej podstate su uzasni..;) a to myslim vazne :))
motorkar - máš pravdu
Inak ak by som si mohol vybrať doby, kedy by som mal žiť, asi by som si zvolil stredovek, pravda s jedinou výhradou - nesmel by som sa narodiť ako otrok. Inak kľudne hociujaký iný spoločenský status.
sygon - zaujímalo by ma,
august
a co sa tyka rozumu, ja by som ho nejak moc neprecenovala :) pozri sa na blaznov
daimonion
Pisane nabozenstvo s ustrednou mocou
DvC: Tvoje logické operácie sú zaujímavé.
cokomilka - som rád, že v podstate
Zdravim DvC,
Ja osobne koncept Diabla, ako protivahe Boha nepovazujem za logicky spravny, pretoze ak Boh musi “bojovat” proti Diablovi, potom Boh nie je silnejsi a vsemocny. Ovela logickejsi mi pripada – ako protipol Boha – koncept “nedostatku alebo absencie Boha”. Ale to je mimo temy clanku…