Sedíš oproti. Dym nám stúpa nad hlavy. Keď už nemá kam, uniká otvoreným oknom. Ako tie lampióny. Stúpali. A keď ich už nebolo, zapálili sme ďalšie.

Trošku sa ťa hanbím. Klopím oči. Chcem a nechcem.

Chvíľu som tá, ktorou chceš aby som bola. Potom sa ti opäť strácam. A som tá, ktorá patrí iba sebe.

Nepíšeš ani nečítaš. Preto možno ani nemyslíš. Ja píšem, čítam a veľa myslím.

Ako aj dnes večer. Až dnes som na to prišla: Nepatríme k sebe.

Lenže ty si to vedel hneď. Aj keď rýchlo zabúdaš. A nič si nepamätáš. Ani to, ktorou z nich som.

To preto lebo nemyslíš. Keby som nemyslela, mohla som na to prísť hneď.

A tak si už raz osud vyberáme sami. Všetky naše kroky. To všetko čo dostávame, strácame, oplakávame, chválime, sme, máme, nie sme. Si vyberáme sami.

Už niet koho obviniť.

Odpúšťam ti.

"Good night, Maja."