Výstup na Mera peak.

base camp Dig Kharka 4 650 m. n. m.

V základnom tábore postavenom na mieste, ktorému domorodci hovoria Dig Kharka, nás na druhý deň ráno prekvapila záľaha snehu.

base camp Dig Kharka 4 650 m. n. m.

Okrem nás tam bolo len pár individualistov a mohutná talianska výprava, ktorá pozostávala z dvadsiatich členov a množstva nosičov, kuchárov a neviem koho ešte, poskytujúcich výprave kompletný servis. Keď odbila dvanásta, kuchári rozostavali kempingové stoly do radu, popridávali stoličky, rozprestreli obrusy(!), uložili kompletný príbor a servírovali obed na stôl. Taliani len prišli, sadli a jedli. Našťastie jedlo k ústam si už zdvíhali sami. 

Neviem... tento štýl návštevy Himalájí mi je akosi proti srsti. Navyše si neviem dosť dobre predstaviť, čo vlastne Taliani celý deň robili, keď sa nedalo kvôli zlému počasiu stúpať hore a bolo ho treba prečkať najlepšie v zabalenom stave v spacáku. V takých chvíľach varenie predstavuje celkom príjemnú kratochvíľu a je určite príjemnejšou činnosťou ako tupé a nečinné hľadenie na vzdúvajúce sa stanové plátno v polohe ležmo.

base camp Dig Kharka 4 650 m. n. m.

Na druhý deň ráno nás prekvapilo slnečné počasie. Dostatočný dôvod, aby sme sa urýchlene zbalili a začali stúpať do sedla Mera La.

Prvý výstup na 6 476 metrov vysoký Mera peak uskutočnil 20. mája 1953 J. Roberts so Senom Tenzingom klasickou výstupovou cestou cez sedlo Mera La. Ďalší nasledujúci výstup sa uskutočnil až v roku 1975. Dnes je tento vrchol, ako jeden z povolených trekkingových kopcov, pomerne hojne navštevovaný.

Klasická cesta je technicky najľahší smer výstupu na Mera Peak. Po hodine a pol stúpania snehovým poľom sa dostávame na ľadovec.

výstup do sedla  Mera La (uprostred fotografie stany základného tábora)

výstup do sedla  Mera La

začiatok ľadovca Mera

Ľadovec vyzerá pomerne bezpečne, netvorí sa na ňom množstvo trhlín. Pohľad nadol nám dáva informáciu o tom, že navrch vyrazili aj Taliani. Ak by ste náhodou práve trpeli snežnou slepotou, čo sa občas v horách pritrafí, o tom, že máte Talianov v pätách by ste aj tak vedeli. Prenasledovalo by vás typické talianske fortissimo vivace - to aby som sa vyjadril hudobne a slušne zároveň. Hukot a rýchly pohľad doľava nám zas dáva informáciu, že z hrebeňa nad Dig Kharkou sa práve spustila „slušná„ lavína. Jej hukot na chvíľu preruší i hlučných Talianov. Žiaľ nie natrvalo – minula ich.

v sedle Mera

vpravo vrchol Mera peaku (6 476 m. n. m.)

Okolo desiatej sa obloha opäť zaťahuje a začína snežiť. Podľa pôvodného plánu sme mali vystúpiť ku skalnému výbežku vo výške 6 100 metrov a postaviť tu tzv. high camp. Nepriaznivé počasie a silný vietor nás donútili zostať vo výške cca 5 900 metrov.

Rýchlo zmontujeme skladacie lopaty a odhrabujeme miesto pre stany. Odhodiť treba takmer meter snehu. Činnosť je to zdanlivo ľahká, ale po troch štyroch záberoch lopatou, ju vyčerpane odhadzujem a lapám po dychu ako Dzurinda po dobehnutí maratónu. Darmo, takmer šesť tisíc výškových metrov je už cítiť.

high camp nad sedlom Mera La (cca 5 900 m. n. m.)

Sotva sme postavili stany, prichádzajú prví Taliani. Hlasno sa medzi sebou o čomsi dohadujú. Nosiči im zatiaľ pripravujú miesta pre stany. Varíme polievku a potom kvantá čaju. Plynové bomby nechcú horieť. Je to dôsledok chladu a riedkeho vzduchu. Nakoniec si poradíme. Jedným varičom zahrievame bombu druhého variča, nerešpektujúc tak výrazné bezpečnostné upozornenie na obale, že bomba nesmie prísť do styku s otvoreným ohňom. Iba tak však máme šancu, že niečo navaríme. Je to adrenalínová zábava na celý dlhý večer.

Igora trasie zimnica, Andrej trpí výškovými bolesťami hlavy, Mariánovi mrznú nohy... Noc je mrazivá. Pokúšame sa zaspať, ale veľmi sa nám nedarí. Vzduch je tu riedky a všetci sme napätí v očakávaní zajtrajšieho vrcholového útoku. Dúfame, že v noci nebude snežiť. Nové vrstvy čerstvého snehu by sa mohli stať prekážkou nášho úspešného výstupu.

Na druhý deň nás privítalo mrazivé, ale slnečné ráno. Žiaľ, cez noc snežilo. Vyhrabali sme sa spod snehu a rýchlo navarili čaj. Rasťo s Vaškom sa rozhodli vrátiť do základného tábora.

high camp

Ostatní vyrazili na vrchol. Fúka nepríjemný vietor. Sťažuje krok. Striedame sa s Igorom v prešliapavaní stopy. Boríme sa do snehu po kolená. Pred nami síce ide Marián s Andrejom, ale trochu inou cestou.

nad high campom na ceste k vrcholu

Po hodine sme dosiahli skalný výbežok v 6 100 metroch, pri ktorom sme pôvodne plánovali prenocovať. Centrálny vrchol Mera peaku je už na dohľad. Stojí na konci širokého ľadovca.

vrchol Mera je blízko

Cesta od skalného výbežku na vrchol je pokračovaním hrebeňa. Najprístupnejší je výstup na severný vrchol (6 476 m. n. m.). Za normálnych okolností na vrchol vedie pomerne bezpečná a prehľadná prístupová cesta, ktorá sa obratne vyhýba trhlinám a snehovým prevejom. Teraz, v dôsledku niekoľkodňového sneženia sú aj na relatívne bezpečných svahoch naznačené možné odtrhy doskových lavín. Kdesi medzi 6 200 – 6 300 metrami sa s Igorom rozhodujeme pre návrat. Lepší návrat po svojich a pomaly ako expresne v lavínovom rýchliku. Zanedlho po nás sa do high kempu vracajú aj všetci ostatní okrem Andreja.

Taliani vyrazili neskôr ako my, a tak ešte len stúpajú k lavinóznemu úseku presvedčiť sa o podmienkach na vlastné oči. Nemáme časovú rezervu na čakanie, kým sa snehové podmienky upravia, lietadlo nás nepočká. Nie príliš nadšene zostupujeme do základného tábora. Aj väčšina Talianov zostúpila. Zo štrnástich členov našej výpravy sme sa o vrchol pokúsili siedmi. Trinásti teraz popíjame v základnom tábore Kukri rum a s postupujúcim večerom začíname mať obavy, kde je Andrej. Až keď sa načisto zotmie, vracia sa Andrej s víťazoslávnym úsmevom na tvári a so zdvihnutými prstami v tvare písmena vé. Andrej sa na začiatku lavinózneho úseku pripojil k vodcovi talianskej výpravy, ktorým bol Paolo Marini, majúci na svojom konte už dve himalájske osemtisícovky, a spolu vystúpili na vrchol. Nikto iný z talianskej výpravy už na vrchol nevyšiel. Zagratuloval som Andrejovi a zároveň mi prišlo ľúto, že sa mi to nepodarilo. Ale možno to tak malo byť... Možno terén s naznačenými odtrhmi doskových lavín zniesol na svojom chrbte akurát len tých dvoch odvážlivcov a ak by ho zaťažili viac ako dve osoby – odtrhla by sa lavína a s hukotom aj s odvážlivcami by rýchlo zmizla v nenávratne.  

návrat do Lukly, v oblasti Orshela prechádzame cez rododendrónový háj

návrat do Lukly, v oblasti Orshela prechádzame cez rododendrónový háj

Návrat cez sedlo Zatrwa La

Návrat cez sedlo Zatrwa La

Zdroj fotografií:

PF