V oblaku hmly do teba padám,
vo víre pravdy tavím si telo.
V čase teba nahú si hľadám,
a kráčam v ústrety tebe si smelo.

Dotkni sa jemne sveta pravdy,
môjho sveta nežnej čistoty.
Ostaň ma hladiť v ňom navždy,
dotýkať sa chcem tvojej nahoty.

Uprostred noci horia mi sny,
tak nežne sa v nich milujem.
V tých snoch vždy hrávaš ty,
a ja sa v nich tebe darujem.

Predstavy nádherné spálené v čase,
vánok ich do tmy rozfúka.
Stojíš v ňom nahá v svojej kráse,
osud mi ťa zas ponúka.

Snívať chcem, kým sny mi pohládzaš,
sladko ťa chcem bozkávať v nich.
Cez moje srdce hladko sa prechádzaš,
a ja v tých momentoch strácavam dych.

Ráno však rozžiari zore,
a sen sa skončí s prvý lúčom slnka.
Osud náš pohltí more,
a ostane po nás len maličká vlnka.