Už dávno mi nebolo tak zle.
Prázdno a bolestne.
Sedím na zemi, opieram sa o studenú stenu a neviem zastaviť príval sĺz, ktoré mi stekajú po lícach.
Vlastne ani neviem, či sa mám smiať, alebo plakať.
Všade naokolo sú po zemi mokré papierové vreckovky a ja s tým smoklením nedokážem prestať.
„Bože, prečo si mi nenadelil aspoň štipku zo svojej prozreteľnosti?“
„Prečo sa práve ja musím vždy dostať do absurdnej situácie, ako je tá moja?“
Hlavu akoby som mala zrazu celkom prázdnu.
Celá moja myseľ je paralyzovaná.
Bude mi trvať dlho, kým to rozdýcham.
Všetko.
Aj krásne spomienky, ktoré sa dnes roztrieštili na tisíce kúskov.
S Michalom, s dávnym spolužiakom z gymnázia, som sa stretla viac ako pred rokom.
Bola som prekvapená, že sme sa vôbec po toľkých rokoch spoznali. Len tak, v zhone na ulici.
Vlastne som bola prekvapená, že spoznal a oslovil prvý on mňa.
Ja som ho občas vídala v televízii, alebo som čítala jeho články v časopisoch.
Vedela som, ako sa menil z chalana na muža v strednom veku.
Nikdy by mi nenapadlo, že sa ešte niekedy stretneme - nevideli sme sa skoro tridsať rokov.
A už vôbec by mi nenapadlo, že bude naše stretnutie také príjemné a spontánne.
Ale stalo sa. Ako starí dobrí známi sme si ešte v ten deň sadli na kávu.
A v nasledujúce dni sa pre nás stretnutia pri káve stali pravidelnosťou.
Žijem už roky sama, len s dcérou.
Bola to pre mňa po čase celkom príjemná zmena.
Mať zrazu priateľa, niekoho, s kým sa dá ísť do kina, na koncert, s kým sa dá rozprávať, smiať.
A samozrejme milovať.
Vedela som, že je Michal ženatý, no nikdy sme sa o jeho manželstve nebavili.
Chodil k nám niekoľkokrát v týždni. Moja dcéra si ho obľúbila. A ja som si to vychutnávala.
Tešila som sa zo spoločných chvíľ, ktoré sa mi nikdy nezdali dostatočne dlhé.
Bolo to príjemné, spontánne a ja som si myslela, že som po rokoch života bez partnera stretla tú pravú lásku.
Až dodnes.
Dnes som sa stretla s Vierou.
Mojou najlepšou priateľkou.
Už dlhšie som sa jej chcela pochváliť s mojim vzťahom, ale akosi nebola príležitosť.
No dnes sme mali času dosť. Oslavovali sme u nej narodeniny. Len ona a ja.
K večeri sme si otvorili fľašu vína, spomínali sme a rozprávali sa o našich životoch.
Aj Viera prežívala nový románik.
Vyzerala šťastne.
Chichotali sme sa, rozprávajúc si zážitky z posledných mesiacov, počas ktorých sme nemali veľa času jedna na druhú.
Pripíjali sme si na naše lásky.
Jednoducho pohoda.
Až kým Viera nepovedala, kto je jej milencom.
Bola to pre mňa poriadna rana, keď som zistila, že svoje šťastie prežíva s tým istým mužom čo ja.
Že všetky tie pikantné príhody, na ktorých som sa s ňou ešte pred chvíľou bavila, prežila s mojím Michalom.
Nedokázala som jej to povedať.
Vyrazilo mi to dych.
Len som sa snažila čo najrýchlejšie odísť bez toho, aby si niečo všimla.
Usmievala som sa až do konca.
No slzy mi tiekli celú cestu domov.
A neviem ich zastaviť ani teraz.
Vlastne si neviem predstaviť nič horšie, ako byť takto postavená pred holú pravdu, že nie som jediná.
Že ma môj milenec, môj ženatý milenec, podvádza s inou. S mojou najlepšou priateľkou.
So ženou, ktorá je tak ako ja presvedčená, že po rokoch stretla tú pravú lásku.
„Koľko paralelných vzťahov dokáže mať muž? Koľko takých, v ktorých sa ženy cítia šťastné?“
Som na dne.
A najhoršie je, že to budem musieť čo najskôr povedať i Viere.
Možno sme neboli jediné.
Ale to sa asi nikdy nedozviem.
Komentáre
Sooshn,
Co sa stalo sa uz neodstane, je to skor ponaucenie..v zivote sa stava vselico...ale na tvojom mieste by som to kamoske nevravela asi , a ani sa jej nikdy nepriznala aby som jej nekazila ani stastie ani spomienku..vsetko ma svoj cas a asi aj ten jej pride....
..a ty?..dal ti kusok stastia? tak spominaj na to pekne a zi si zivot dalej. Ved tym sa naozaj zivot nekonci..prave naopak- kazda skusenost cloveka obohacuje...
Kolko paralelnych vztahov ma ? asi kolko zvladne ...;-)) ..nehadzala by som to len na muzov..damy nemavaju take vztahy?...
Takže dve milenky a manželka,
Božie mlyny melú pomaly a isto...
A príbeh - príde mi to ako choroba zlomenej nohy - potrebuje ošetrenie, ale nie je to nič vážne O_ô
Hmmm....
Ak nechceš začať fajčiť, nenechaj sa prehovoriť už ani na prvú cigaretu. Všetky ďalšie príjmeš s menšími vyýčitkami a ani sa nenazdáš a fajčíš ako parná lokomotíva, jednu od druhej.
Popravde neviem, či je tento Tvoj článoček osobnou výpoveďou, alebo len literárnym dielom. Ak sa jedná o osobnú skúsenosť, tak Ti prajem rýchle prekonanie trpkosti. :-)
už aj mne párkrát napadla myšlienka,
ženy prežívajú vzplanutia asi inak ako muži, záleží im na tom, aby neboli klamané...no pravda je nakoniec často taká trpká, že ju žena nedokáže preglgnúť a ostáva smutná z toho, že je ďalšou...jednou z mnohých...
aj keď jej muž tvrdí, že je jedinečnou v tej hŕstke...hm
ach jo, pekný dník prajem :)
Skuste
nedohodnú a jedna z mileniek honepozve na rande, kde by ho všetky 3 čakali v posteli. Hneď by ho prešla chuť trtkať na nejakú dobu!
je mi z toho zle
držím Ti palce, aby si si odpustila a nevzdala život.pa,pa :)))
jajaj
A viem, že moja známa ešte stále pri spomienke na toho muža pociťuje smútok a bolesť.
Bude to asi tým, že sa nesprával ako milenec, že sa správal ako skutočný partner. Preto tá otázka, s koľkými je jeden muž schopný existovať takto naplno, aby tie ženy prežívali vzťah ako šťastný.
Plpko,
A ako som napísala jajaj, príbeh je príbehom mojej kamarátky.
dia
Dionea,
Koľko rodín môže mať jeden muž?
Koľkým ženám a deťom môže jeden muž takto klamať?
Je to iné, ako keby sa len niekde stretal s tými ženami ako milenkami. "Nezáväzne"
Nadir
Bohužiaľ je tento príbeh skutočný.
Dia, muž - si myslím
hmm..hrdinka trpela..ked zistila,že nie je jedinou..
viete ako sa hovorí..Božie mlyny melú pomaly,ale..
a všetko čo dáš, to sa ti vráti späť..
Takže..nerozumiem bolesti milenky..pokiaľ je rozumná,tak sa z toho poučí a nabudúce si dá pozor,aby nebola čo i len druhou..a pak možno nebude piatou..ani desiatou..:))
trpela ze nie
Dionea to vystihla-ten nas "zamocek"... a to sa vobec nemusi tykat len sklamania vo vztahoch alebo laske...