Základná kardiopulmonálna resuscitácia

odporúčania ILCOR 2000

Obsah

1.      Úvod

2.      História

3.      Teória masáže srdca

4.      Kontrola pulzu

5.      Postup resuscitácie

6.      Resuscitácia 2 záchrancami

7.      Poznámky k technike KPR

8.      Obmeny základnej techniky

9.      Algoritmus základnej KPR

Úvod

Základná kardiopulmonálna resuscitácia (ZKPR) pozostáva z: prvotného vyšetrenia, udržiavania dýchacích ciest, dýchania vydychovaným vzduchom a masáž hrudníka. ZKPR znamená, že sa nepoužívajú žiadne pomôcky a prístroje okrem jednoduchej tvárovej masky na dýchanie z úst do úst. Dôvodom na KPR je udržať dostatočnú ventiláciu a krvný obeh pokiaľ sa nepodarí odstrániť vyvolávajúcu príčinu zastavenia obehu. Je to teda „udržiavacia aktivita“, ale niekedy pri primárnom zastavení dýchania môže umelé dýchanie viesť aj k úplnému zotaveniu. Zlyhanie cirkulácie na 3-5 minút (aj menej ak bol pacient pred tým nedostatočne okysličený) vedie k nezvratnému poškodeniu mozgu. Zdôrazňovať treba čo najrýchlejšie začatie ZKPR.

História

Najstaršia zmienka je v Biblii keď prorok Eliáš oživil mŕtve dieťa. Prvá lekárska správa je od Tossacha z roku 1744, ale neskôr sa vývoj zastavil aj pod vplyvom viktoriánskej prudérie nedovoľujúcej priamy kontakt perami. Manuálne pokusy Silvestra, Nielsena a Schafera boli len slabou náhradou. Oživenie nastalo v roku 1950, keď bolo znovuobjavené dýchanie z úst do úst.

            Nepriama masáž srdca bola prvýkrát popísaná v 1878 Boehmom a úspešne aplikovaná v mnohých prípadoch. Asi po 10 rokoch sa začala používať masáž srdca pri otvorenom hrudníku ako štandardná metóda až do roku 1960, keď Kouwenhoven, Jude a Knickerbrocker publikovali článok o nepriamej masáži. Keďže zzároveň bola dokázaná účinnosť dýchania z úst do úst, môžeme rok 1960 považovať za zrod modernej KPR.

Teória masáže hrudníka

Termíny masáž srdca a nepriame stláčanie srdca odrážajú teóriu o udržiavaní krvného obehu stláčaním srdca. Echokardiografia ukázala, že srdcové chlopne sú počas masáže nedomykavé a kašľanie samé o sebe dokáže zaistiť dostatočný krvný obeh zvýšením vnútrohrudného tlaku. Teória hrudníkovej pumpy znamená, že zvyšovaním vnútrohrudného tlaku sa vypudzuje krv preč z hrudníka. Odporúčaná frekvencia 100/min je kompromisom medzi snahou o rýchejšiu masáž a schopnosť záchrancov vyvinúť dostatočnú rýchlosť, pretože aj pri ideálnej masáži krvný obeh v mozgu dosahuje len 30 % normálneho prietoku. Tri základné zložky základnej kardiopulmonálnej resuscitácie po prvotnom vyšetrení sú označené ako ABC: airway (dýchacie cesty), breathing (dýchanie) a circulation (krvný obeh).

Kontrola pulzu

Zlatým štandardom na zistenie zastavenia srdca je neprítomnosť pulzu na krčnej (alebo inej veľkej) tepne. Bolo ale dokázané, že zisťovanie pulzu na krčbej tepne je časove náročné a až v 50 % prípadov vedie k nesprávnym záverom (prítomný alebo neprítomný). Pre nezdravotníckych záchranárov nie je zisťovanie pulzu na krčnej tepne odporúčané.

Postup KPR

Pre účely tohto odporúčania sa za dospelého považuje každá osoba staršia ako 8 rokov.

Zaistiť bezpečnosť záchrancu a postihnutého

Skontrolovať postihnutého a sledovať jeho odpoveď:

            Zatriasť za rameno a nahlas osloviť.

A.     Ak reaguje odpoveďou alebo pohybmi:

Nechať ho v polohe ako bol nájdený ak nehrozí nebezpečie a zaistiť si pomoc.

Pravidelne kontrolovať.

B.     Ak nereaguje:

Zakričať pre pomoc

Pokiaľ ho nemôžete vyšetriť v polohe ako bol nájdený, otočte ho na chrbát a uvoľnite dýchacie cesty:

            Položiť ruku na jeho čelo a tlačiť hlavu do záklonu tak, aby ste palec a ukazovák mali voľný na upchatie nosa pri umelom dýchaní.

            Odstrániť viditeľné prekážky z úst postihnutého ako sú uvoľnené zuby. Nechať na mieste držiacu protézu.

            Končekmi prstov pod bradou postihnutého zdvihnúť sánku na uvoľnenie dýchacích ciest.

            Pokúsiť sa zabrániť záklonu hlavy ak predpokladáme poranenie krčnej chrbtice.

            Držiac uvoľnené dýchacie cesty pozeráme, počúvame a cítime dýchanie (nie len ojedinelé lapavé vdychy alebo slabé pokusy o dýchanie):

            Pozerať na pohyby hrudníka.

            Počúvať pri ústach dych postihnutého.

            Cítiť výdych na vlastnom líci.

            Pozerať, počúvať a cítiť nie dlhšie ako 10 sekúnd na stanovenie prítomnosti dychu postihnutého.

A.     Ak normálne dýcha:

Otočiť do stabilizovanej polohy na boku.

Poslať alebo ísť pre pomoc.

Kontrolovať dýchanie.

B. Ak nedýcha, alebo sú prítomné len ojedinelé lapavé vdychy:

Poslať pre pomoc, alebo ísť k najbližšiemu telefónu a privolať pomoc. Vrátiť sa čím skôr a začať umelé dýchanie.

            Otočiť postihnutého na chrbát (ak ešte nie je).

            Vdýchnuť dvakrát do úst, pomaly a účinne tak, aby bolo vidieť nadvihnutie a klesnutie hrudníka:

            Zaistiť zákon hlavy a nadvihnutie sánky

            Stlačiť mäkkú časť nosa palcom a ukazovákom ruky tlačiacej na čelo.

            Pootvoriť ústa postihnutého za stáleho záklonu hlavy a predsunutí sánky.

            Zhlboka sa nadýchnuť, utesniť ústa na ústach postihnutého.

Pomaly a plynule 2 sekundy vydychovať tak, aby sa dvíhal hrudník postihnutého ako pri normálnom dýchaní.

            Udržiavať záklon hlavy a predsunutie sánky, oddialiť ústa od postihnutého a pozerať na výdych a klesanie hrudníka.

            Zopakovať ešte jeden vdych tak, aby ste 2 krát účinne vdýchli do postihnutého.

Ak sú problémy s účinným dýchaním:

            Znova skontrolovať ústa a odstrániť prekážky.

            Uistiť sa, že záklon hlavy a predsunutie sánky sú dostatočné.

            Spraviť najviac 5 pokusov na dosiahnutie 2 účinných vdychov.

            Ak ste neboli úspešní ani po 5 pokusoch, skontrolujte prítomnosť krvného obehu.

Zistite príznaky krvného obehu:

            Pozerať, počúvať a cítiť normálne dýchanie, kašeľ a pohyby postihnutého.

            Ak ste vycvičený v hmataní pulzu na tepne, zistite pulz.

            Nestraťte viac ako 10 sekúnd.

A.     Ak ste si istý, že známky krvného obehu sú prítomné:

Pokračujte v umelom dýchaní až pokiaľ postihnutý nezačne dýchať sám.

Po 10 vdychoch (alebo raz za minútu) znova skontrolovať známky prítomnosti krvného obehu.

Keď začne dýchať sám ale ostáva v bezvedomí, otočiť do stabilzovanej polohy na boku.

      Byť pripravený začať znova umelé dýchanie ak prestane dýchať.

B.     Ak nie sú prítomné známky krvného obehu, alebo nie ste si istý, začnite stláčať hrudník:

Rukou bližšou k nohám postihnutého nájdite dolnú polovicu hrudnej kosti:

Ukazovákom a prostredníkom nájdite reberný oblúk bližší k vám. Prstami prejdite po oblúku rebier až k miestu, kde sa spájajú rebrá a hrudná kosť. S prostredníkom na tomto mieste položte ukazovák na hrudnú kosť a hranou dlane druhej ruky sa priblížte tak, aby ste sa dotkli svojho ukazováka – toto je poloha ruky na dolnej polovici hrudnej kosti. Hranu druhej dlane položte na ruku, vystrite alebo spojte prsty tak, aby ste netlačili na brucho, alebo na rebrá. Ramená majte vystreté a tlačte kolmo na hrudník postihnutého tak, aby ste stlačili hrudnú kosť o 4-5 cm nadol.

Uvoľnite tlak bez straty kontaktu s hrudníkom a opakujte stláčanie 100 krát za minútu (menej ako 2 krát za sekundu – počítajte nahlas). Stláčanie a uvoľnenie je rovnako dlhé.

Kombinujte stláčanie hrudníka a vdychy:

Po 15 stlačeniach hrudníka dajte hlavu do záklonu, nadvihnite sánku a 2 krát vdýchnite.

Bez odkladu položte ruky na hrudník a 15 krát stlačte.

Pokračujte bez prerušenia 15:2 až pokiaľ sa neobjaví spontánne dýchanie alebo pohyby postihnutého.

Pokračujte v resuscitácii až pokiaľ:

            nepríde kvalifikovaná pomoc,

            postihnutý neprejavuje známky života

            nie ste úplne vyčerpaný.

Kedy ísť pre pomoc

Je dôležité získať pomoc čím skôr. Ak sú prítomné dve osoby, jedna začne resuscitáciu a druhá ide pre pomoc ihneď ako sa zistí, že postihnutý nedýcha.

Ak je len jeden záchranca, musí sa rozhodnúť na základe dostupnosti telefónu a záchrannej služby. U dospelého postihnutého, ktorý nedýcha treba predpokladať srdcové ochorenie a privolanie špecializovanej pomoci je dôležité.

Ak je príčinou bezvedomia problém s dýchaním ako napr. pri úraze, topení sa, otrave liekami a alkoholom, alebo postihnutým je dieťa, začnite s resuscitáciou a pre pomoc choďte až po 1 minúte.

Resuscitácia dvomi osobami

Je výhodnejšia ale len ak sú obidvaja dobre vycvičení. Prioritou je privolanie pomoci druhou osobou, zatiaľ čo resuscitáciu vykonáva jeden záchranca.

Pri KPR dvomi osobami je vhodné ak sú na opačnej strane postihnutého.

Pomer 15 stlačení ku 2 vdychom ostáva zachovaný, masáž srdca začína druhý záchranca okamžite potom ako prvý záchranca oddiali ústa od úst postihnutého. Záklon hlavy a predsunutie sánky sa udržiava celý čas nepretržite. Vystriedanie záchrancov medzi masážou a dýchaním musí byť vykonané čo najrýchlejšie bez zbytočnej prestávky.

Poznámky k technike KPR

Dýchanie

Počas dýchania cítiť len malý odpor, vdych trvá asi 2 sekundy.

Ak sa vdýchne rýchle, odpor je väčší a menej vzduchu sa dostane do pľúc.

Razový dychový objem je asi 700-1000 ml u dospelého, čo spôsobí viditeľné nadvihnutie hrudníka.

Pred ďalším vdychom čakáme na úplný výdych – pokles hrudníka. Trvá to asi 2-4 sekundy, ale tento čas nie je dôležitý. Čakáme na úplný výdych pred ďalším vdychom. Desať vdychov trvá asi 40-60 sekúnd.

Masáž srdca

Cieľom je stláčať hrudník u dospelého o 4-5 cm.

Tlak musí byť pevný a kolmý. Chaotické, trhané a prudké pohyby sú nebezpečné.

Dôležité je dodržať frekvenciu 100/min, nie je dôležitý počet stlačení za minútu (prerušovaný vdychmi), ale frekvencia masáže.

Stláčanie a uvoľnenie musí trvať rovnaký čas.

Šanca na obnovenie činnosti srdca sa znižuje bez včasného podania liekov a prípadne defibrilácie a častými prerušeniami ZKPR. Ak zistíme pohyby postihnutého, alebo spontánne vdychy, prerušíme KPR na zistenie stavu a kontrolu prítomnosti dýchania a krvného obehu, ale nie na dlhšie ako na 10 sekúnd. Z iných dôvodov nesmieme prerušiť resuscitáciu.

V minulosti boli rozšírené zrenice považované za príznak zastavenia srdca, nedostatočnú resuscitáciu alebo známku poškodenia mozgu. Tento príznak je nevýznamný a nesmie byť použitý na rozhodnutia ohľadne postupu liečby pred, počas alebo po resuscitácii.

Stabilizovaná poloha naboku

Po obnovení krvného obehu a dýchania je dôležité udržať voľné dýchacie cesty a zmenšiť riziko vdýchnutia žalúdočného obehu. Dosiahneme to stabilizovanou polohou na boku. Predpokladom na jej zaujatie je dať postihnutému dole okuliare.

Poranenie krčnej chrbtice

Ak predpokladáme poranenie krčnej chrbtice: po nárazoch a pádoch, dopravných nehodách, úderoch do hlavy a krku, skokoch do plytkej vody, treba udržiavať hlavu, krk a hrudník v neutrálnej polohe.

Ak je to možné, naložíme krčný límec.

Poranenie býva spojené s nízkym tlakom krvi, dôsledne udržiavame postihnutého vo vodorovnej polohe.

Prednostne použijeme predsunutie sánky, nie záklon hlavy a nadvihnutie sánky. Je potrebná asistencia druhej osoby na udržiavanie hlavy a krku v neutrálnej polohe.

Úspešná resuscitácia s následným ochrnutím je tragédia, ale nedostatočné uvoľnenie dýchacích ciest a nedostatočné umelé dýchanie spôsobia smrť.