Obyčajné sobotné ráno. Byt sa pomaly prebúdza. Počujem zvuky. Tu praskne podlaha,tam zase šumí voda v kúrení..alebo zapíska vietor zapierajúci sa do okien. Ticho počúvam. V posteli zalezená,paplónom prikrytá až pod bradu, vychutnávam si teplo a zvuky. A popri tom premýšlam,čo s načatým dňom. Priznám sa..flákam to. Veď prečo nie..Som veliteľom..A tak našej domácnosti vládne improvizácia.

     K počutým zvukom sa pridá capkanie bosých nôh na podlahe. O malú chvíľu sa zjaví vo dverách spálne môj menší syn.
- "Doble láno mami.." - pozdraví a hneď sa otáča na päte.
- "Vráť sa!!!.. " - zrúknem na neho naoko prísne..Čuduj sa svete,vráti sa..A hneď vie,čo chem..Dáva mi ten najsladší božtek a ja ho schytím a objímam..A bozkávam,a šteklím..Smeje sa..Krásnym zvonívým smiechom..Smejem sa s ním..Netrvá dlho a pridá sa aj ten starší. A tak sa šalieme po posteli,aj keď na nich ziapem,keď to robia bezomňa. Potom sa ukľudníme..A začína vážna porada. Čo s načatým dňom.

     A je to jasné. Bytom sa nesú zvuky..K tým stabilným sa pripájajú dva televízory..A moja hudba. A ťukot klávesnice..Improvizácia dostala menšiu facku..Už vieme,čo budeme robiť dnešný deň..

     A tak idem..A hrejem mlieko..Zalievam ním čokoládové guličky..

     Raňajkyyyyyyyyy...))))