Mladý, osamelo stojaci stratovulkán (5604 metrov) z prevažne trachyandezitovej lávy má dobre zachovaný kráter, ktorý vznikol na svojom zbortenom prechodcovi. Prejavom života vulkánu sú fumaroly v oblasti krátera a horúce minerálne pramene, ktoré využívajú hlavne obyvatelia dedín na úpätí hory.

Damavand si našiel - ako to už býva u nápadných hôr zvykom - miesto aj v mytológii. Podľa zoroastriánov je k nemu pripútaný trojhlavý drak Azhi Dahaka, ktorého vyslobodí koniec sveta. Ak má byť koncom sveta vulkanická aktivita Damavandu, drak sa vzhľadom na "nevýbušnú" genézu stratovulkánu dosť načaká. Ale možno mali zoroastriáni na mysli nejaký iný koniec sveta, ale v Bielom dome sa ešte stále nerozhodli, čo a ako. 

Po odchode z dediny Reyneh sme našli Damavand takýto. Ako keby ani nebol.

... a vo výške asi 4000 metrov sa náš trojhlavý expedičný drak jednohlasne uzhodol na tom, že nemá zmysel pokračovať v silnejúcej víchrici ďalej. Možno niekedy nabudúce. Sklamanie sme zapili jedinou plechovkou vodky s koriandrom (koriander! vo vodke! veľakrát fuj), ktorá nám zvýšila po nákupe u ruských pašerákov pri Kaspickom mori. Proti chladu príliš nepomohla, a tak sme zapadli do meter hlbokých vaní s termálnou vodou na spôsob japonských onsenov, ktoré má na prízemí labyrintových obydlí vybudovaných vo svahu každá slušná lokálna domácnosť. Zloženie sme neanalyzovali, ale horúca bola dosť.

Keby sme boli bývali vyliezli až na vrchol Damavandu, nadýchali by sme sa sírnych výparov a za pekného počasia mali iste krásny výhľad, ale určite by sme Damavand nevideli takto:

http://en.wikipedia.org/wiki/Image:Damavand_iran.jpg

No proste krása.