Jo! Impulz prišiel! Do 28. februára som mal odoslať prihlášky na vysoké školy. V tom období moja hlava pracovala na 200% a ja som sa musel konečne rozhodnúť, čo vlastne v budúcnosti chcem študovať. Už neboli žiadne polovičné riešenia ako výber gymnázia. Jednoducho, musel som si vybrať.

A tak som surfoval po nete, vyvolával(ďakujem FF UK, že nezdvíhajú telefóny, teda aspoň mne nie), jednoducho, hľadal som informácie. Po dlhom zvažovaní som skončil pri troch . Marketingová komunikácia na FF UK, Dejiny a teória umenia na TU a Psychológia, taktiež na TU. Viac-menej som si vyberal školu podľa predmetov, ktoré by som sa tam v budúcnosti učil a ktoré by ma bavili. Taká psychológia ma drží už niekoľko rokov, hlavne potom, čo som prečítal Jungov životopis, bola to vážne šupa. Rodinu mám plnú umelcov a aj keď som za mladi(za mladi – akože džouk? :D) aj niečo tvoril, nakoniec som na umenie celkom zanevrel. No, posledný rok, som sa začal o umenie zaujímať s väčším záujmom a dnes viem, že študovať dejiny umenia by ma určite bavilo.

Hahah, marketingová komunikácia. Počkať, nemala byť v predošlom odseku( :D )? Nie! Nemala. Týždeň po odoslaní prihlášiek som uvidel vo večerných správach, že moja skvelá voľba, marketingová komunikácia, stratila spolu s ostatnými štyrmi katedrami FF UK akreditáciu. Dlho som zvažoval, či vypýtam prachy naspäť a nepodám prihlášku na inú katedru(na FF UK si môžete podať len jednu prihlášku). No nestalo sa tak. Rozhodol som sa, že to risknem, keďže tvrdili, že do roka by ju mali získať naspäť(počkať, teraz neviem, či ju vôbec mali :D ).

Ako som spomínal, dlho očakávaný impulz prišiel spolu s odoslanými prihláškami. Myslím, že to boli jarné prázdniny, kedy som sa začal poctivo pripravovať. Zaujímavé, že namiesto maturitných predmetov, som sa učil skôr na prijímačky, hlavne odporúčané knihy( niektoré vážne dobré – Príbeh umení od Gombricha).

V pracovnom zápale som sa dopracoval až k písomným maturitám. Ak mám pravdu povedať, angličtinu a slovenčinu som sa učil v tom čase minimálne, jednoducho som to vtedy nepokladal za potrebné. A ako som čakal, testy boli vcelku ľahké, hlavne slovenčina. Angličtinu som mal na moje šťastie iba nižšiu B1 úroveň, čo mi pravdepodobne zachránilo kožu( :D ), keďže lepšia skupina mala vraj úplne vážne pošahaný test, aspoň tak hovorili všetci moji spolužiaci, čo ho robili. No nič, možno je to šťastena alebo neviem čo, jednoducho, písomné určite nedopadli zle a ja som nažhavený na ústne – nieže by som bol na ne pripravený, ale s mojim momentálnym zápalom do učenia by som to mal zvládnuť. A verím si ako vždy!

V každom prípade v tomto čase vôbec nemám času na zvyš. Počkať, veď práve teraz píšem tento článok. No nič, výnimka predsa potvrdzuje pravidlo. Mám toho naozaj veľa, ale nemám žiadny stres. Myslím si, že som začal dosť skoro, aby som zvládol všetko, čo zvládnuť mám. Dostanem sa na všetky tri školy a potom si pekne vyberiem, na ktorú vlastne pôjdem. (Pozitívnym myslením to v živote dotiahnete ďalej! :D )

Len jedna jediná vec ma mrzí, a to taká, že budem musieť náš gympel za pár mesiacov opustiť, akurát v čase, keď som si ho vážne obľúbil. Nevadí, život je zmena!

A na koniec ešte jeden citát, ktorý som odskúšal na vlastnej koži a naozaj to funguje.

"Začni niečo robiť. Len tak sa čas stane tvojím spojencom, a nie nepriateľom." Paulo Coelho, Piata hora