Ahoj.
V poslednej dobe rozmýšľam, kedy to prejde.
Rozmýšľam, či ešte niekomu na tomto svete je tak zle ako mne.
Rozmýšľam, či aj na mňa čaká niekde ten môj princ, čo ma zachráni z tejto prázdnosti.
Rozmýšľam o všetkom. O nás. O tebe. O mne.
Vieš... Bolí to. Bolí to celý čas a čo je horšie, bude to bolieť ešte stále. Lebo sa nedokážem pohnúť ďalej. A keď už si vtrepem do svojej hlavy, že mi za to nestojí, tak ho stretnem alebo iba počujem pesničku čo mi ho pripomeniem, náhodou natrafím na jeho meno medzi autormi kníh. Ach jo. Tak strašne chcem zabudnúť. Zakričať si z útesu DOSŤ a vymazať si ťa z pamäte. Povedať ti "Čau miláčik." a nevedieť o tebe.
Si tak citlivý, inteligentný, a... a... proste si to TY. Nevládzem. Nevládzem byť človekom. Užívať si života.
Tak prosím, prosím, prosím Boha. Prestaň.
Preklínam...!
You´re all i need.
Také to večerné plakanie do blogu
10.08.2011 22:49:24
Share my mind
Komentáre
hmm..nebud mala.
Hele, není to vůbec těžký.
V čom má prestať
Fíha
nejaké dobré romány ?
Je...