Pekelná námaha s pachom síry.
Sadnúť si do auta a za 4 dni prejsť 4 000 kilometrov - na to musí mať človek poriadny dôvod. Takým dôvodom môže byť napríklad Damavánd. Damavánd je najvyšší vrch v Iráne aj na Strednom Východe a zároveň najvyššia ázijská sopka. Meria 5 671 m. n. m. a nachádza sa v pohorí Alborz cca 80 km severovýchodne od Teheránu.
Cesta z vlasti do Iránu je úmorná, ale odmení človeka pohľadmi na vyschnuté, ale nádherné horstvá Anatólie a neuveriteľne farbisté a členito tvarované náhorné plošiny Iránu.
Teherán je 12-miliónová metropola, v ktorej nemá zmysel dlhšie sa zdržiavať. Je rozťahaná na 646 kilometroch štvorcových a panuje v nej 24-hodinový dopravný chaos. Semafory na križovatkách sú síce doplnené svetelným ukazovateľom, ktorý odratúva koľko sekúnd bude ešte svietiť červená, ale všetky tri svetlá by mohli byť pokojne zelené, lebo efekt by bol ten istý. Iránski dopravní inžinieri však z neznámeho dôvodu zatiaľ tradicionalisticky trvajú na troch semaforových farbách.
Teherán je metropola, kde sa zdá, že ten, kto hlasnejšie zatrúbi je väčší macho. Teherán je dopravný galamatiáš, kde motocyklisti na mopedoch s veľkým čelným sklom a strieškou sa priam kaskadérsky vrhajú pod kolesá áut, nedbajúc na to, že na stroji sedí celá štvorčlenná rodina vrátane batoľaťa, ktoré matka jednou rukou drží na svojich prsiach a druhou zviera nákupnú tašku s celotýždňovým nákupom.
Z takého hluku a chaosu každý milovník hôr čo najskôr zuteká.
Pohorie Alborz slúži obyvateľom Teheránu ako výletné miesto. Je tu dokonca vybudovaných niekoľko lyžiarskych vlekov. Romanticky až nebezpečne sa kľukatiaca asfaltka do mestečka Polur je lemovaná množstvom malých obchodov a krčmičiek, ktoré sú intenzívne vysvietené dlho do noci a lákajú napríklad aj rôznofarebnými neónovými trubicami rozvešanými v korunách stromov. V čase nášho pobytu bol však ramadán a tak cez deň zívali prázdnotou. Až po zotmení sa miestni schádzali na bucľatý decový pohárik silného čaju, či na kebap.
V mestečku Polur sa nachádza novo vybudovaná chata Iránskej horolezeckej federácie označovaná ako camp 1. Je určená pre tých, ktorí majú v pláne vyliezť na Damavánd klasickou južnou cestou (normálka) alebo západnou cestou.
Zvodidlá pri ceste chýbajú. Lepšie ani neuvažovať, čo by sa stalo, keby autu zlyhali brzdy. Odbočka na prašnú kamenito-hlinenú cestu pod Damavánd je zle označená. Ľahko sa vám môže stať, že zablúdite a po polhodine hrkotavej jazdy, pri ktorej vaše telo hlavou búcha do strechy auta a zadkom sa usiluje zničiť pruženie sedačky, sa ocitnete pri akomsi salaši. Cesta ďalej nevedie, len desiatky zvedavých oviec a kôz vás vítajú výsmešným pohľadom a psy podobné stredoázijským ovčiakom vycerenými zubami.
Ak natrafíte na správnu cestu, po polhodine sa doveziete k útulku Iránskej horolezeckej federácie. Toto miesto býva označované za base camp a v jazyku farsí sa mu hovorí Gosfand Sara. Nachádza sa vo výške 3 200 m. n. m.
Zdroj fotografií:
PF
Komentáre
juuj
Teherán a kontrast s tými zvláštnymi horami o akých sa mi ešte ani nesnívalo
aha, ďalšia sopka sa blíži :)
plošiny krásne, ako bochníky,
Tá cena granátového jablka tam bola jasne napísaná, nevidel si???...
nejako sa neviem prehryzt k zaciatku cestopisu :o)
Pali...
Tá náhorná plošina má krásne tvary. Predpokladám, že je to dielo času, vetra a dažďa. A som zvedavý na tú sopku zblízka, zdola je pekná, taká neškodná... (-:
Paolo - iránska náhorná plošina je ako spiaci veľjašter s melírom
Tie kopce mi pripomínajú laby s pazúrmi, skryté v detskom pieskovisku :)
A ten ich záber zdiaľky našu fujaru trombitu :)
Prekrásne scenérie !
Farebne mi pripomínajú vnútrozemie Španielska.
Sice žádnýho veleještěra zabořenýho do pískoviště nerozeznávám,
Jinačí problém nevidím, kromě horolezců s vysokým krevním tlakem:-))
Celkem rád bych se s váma lidi proběh, ale nemám na to eurášky.
Ahoj a hoské turistice zvlášť!