Každé ráno sa opakuje u nej ten istý rituál. Odomkne, vojde, skontroluje si v zrkadle make up, vlasy. Otvorí okno, usmeje sa a zamáva mu. Robí to už pekných pár mesiacov. Vedľa v budove tak blízkej pracuje muž s ktorým sa každé ráno cez okno pozdraví. Je to ich každodenný ranný proces. Potom nasleduje káva, zapnúť počítač a ide sa na to.

     Dnes ale muž v okne nebol. Začala premýšľať či má dovolenku, alebo je nebodaj chorý. Nechcelo sa jej mávať si s niekým iným. Začala pracovať. Napísala pár faktúr, vybavila pár stránok. Bolo veľmi teplo. Pot jej stekal pod blúzkou až do nohavíc. Vyklonila sa z okna aby sa nadýchala toho síce horúceho ale čerstvého vzduchu.

      Zbadala ako na ňu hľadí. Vykukol z okna a hneď sa skryl. Zasmiala sa. Nevedela prečo je odrazu taký hanblivý. Až potom si uvedomila, že je ostrihaný, úplne na kratučko. Na hlave mu z jeho blonďavých nepodarených kučier neostalo nič, len strnisko. Prišlo jej to smiešne, ako na základnej škole, muž sa hanbí. Milé. Smiešne ale milé. Ostala tam stáť a ovievala sa fasciklom. Naháňala si vzduch do tváre a kútikom oka sledovala či sa na ňu pozerá. Pozeral. Spoza žalúzie videla to strnisko na hlave. Rozopla si gombíky na blúzke, vykukla spod nej podprsenka. Neuvedomila si to, a ovievala sa ďalej. Muž sa vyklonil z okna a prvýkrát sa jej prihovoril.

„Asi ste si ju rozopli viac ako ste chceli.“

Usmiala sa a pozrela si do výstrihu.

„ Ani nie, myslím, že by to chcelo aj viac, ale v práci sa to nerobí.“

Znova sa stiahol a na veľkom papieri o chvíľu vystrčil von do okna nápis.:

Máte nádherné prsia. Pozývam ich na ľadový čaj, ak chcete môžete ísť s nimi.

Smiala sa a jej smiech sa ozýval prázdnou kanceláriou ešte dlho po jej odchode.

       Sadli si v kaviarničke na rohu budovy. Začínalo sa stmievať. Mesiac sa pohrával s hviezdami a mrakmi . Hviezdy sa mu skrývali ako jej prsia jemu pod blúzkou. Sedela v tom nežnom prítmí kaviarne a sledovala jeho oči. Mal ich zelené, nezvyčajne zelená farba dokonale ladila so šerom vonku. Tie oči  vyslali pohľad na preskúmanie jej tváre. Nazrel na vysoké čelo lemované hustými čiernymi vlnami, a jednu neposlušnú vlnku pohrávajúcu sa s jej viečkom. Stále žmurkalo. Usmial sa a spýtal sa jej:

„ Ako sa cítia vaše prsia? Pozval som ich a stále sú mimo môj zorný uhol, zobrali ste ich vôbec so sebou?“

„ Ale iste, sú tu so mnou a rady by sa osviežili, keď už nie čajom, tak by uvítali nežný stisk ako sa pri zoznamovaní patrí, a za ním sladký bozk.“

„Flirtujete so mnou. Nemáte strach, že som nebezpečný úchylák alebo vrah žien ovievajúcich sa fasciklami v oknách kancelárií?“

       Pery sa jej pohli do úsmevu.Poznala ho síce len z okna, ale verila mu. Vedel, že mu verí. Vzal ju k sebe. Prešli pár blokov a vošli do výťahu. Tam už nevydržal a poprosil ju nech konečne môže prsia pozdraviť. Vyzliekla si podprsenku, spod blúzky ju vytiahla. Vyrástli pod ňou jej nádherné bradavky. Dotkol sa ich. Striaslo ju. Chcela si ich nechať láskať. Nebránila sa ničomu. Vošli k nemu do bytu a tam si nechala svoje prsia vybozkávať. Páčili sa mu. Hral sa s nimi, pozeral sa na ne a užíval si jej ostych. Hanbila sa trošičku pred ním, pred jeho skúmavým a vášnivým zeleným pohľadom. Pobozkal ju a predstavil sa.

„ Som Martin, a vy  ako sa voláte?“ a mrkol jej na prsia.

Usmiala sa.

„ Martina, teší ma.“ A položila si jeho ruku na hruď kde jej tĺklo srdce.

    Druhé meno už nepotreboval vedieť. Dávno vedel, že sa tak volá, dávno vedel, že sa na neho pozerá tak žensky príťažlivo ale skromne a bojazlivo. Nechal ju nech si najprv usporiada svoj život. Počkal si na ňu. Oplatilo sa. Miloval ju, tešil sa už pár mesiacov, z predstavy ako sa zhmotní jeho vášeň, ako sa jej bude dotýkať a bozkávať ju. Začali do práce chodievať spolu. Držali sa za ruky a k rannému rituálu pribudol sladký bozk Martina a Martiny.