V dobe dávnej, keď svet nebol ani plánom, vládlo priestoru päť živlov: Oheň, Voda, Zem, Vzduch a Fantázia. Týchto päť článkov nebolo zhmotnených, iba jestvovali a navzájom cítili svoju prítomnosť, i keď neboli živé. Nezosobnené časti našej budúcnosti žili- nežili v neutralite a nezáujme, pokým dva z nich nezacítili prítomnosť ostrých protikladov. Oheň a voda mali predpoklady na vzájomné zničenie. Strach zo vzbury zalarmoval päť súčastí a štyri z nich sa sformovali do hmoty. Ideou zostala iba fantázia. Problémy však narastali, keď vzduch sa stal potravou pre oheň a zem mohla kedykoľvek sebou zničiť oheň i vodu.

Po stáročiach bojov, ktoré neviedli ku konštruktívnej tvorbe nového, fantázia si konečne zaslúžila svoje meno. Nezhmotniteľný element vykreslil doposiaľ nepoznané- spoluprácu. Začala sa nová éra, keď fantázia bola mysľou a ostatné živly materiálom. Spolupráca však nezačala len tak zrazu, pretože by to viedlo iba k ďalším sporom. Najprv Fantázia rozdelila priestor na štyri časti a ona si prenechala svoju podstatu – nepriestorovú ideu. Oheň vytvoril hviezdy, Zem planéty, Vzduch ich obkolesil a Voda požiadala o priestor Zem na jej planétach. No Zem nesúhlasila. Napokon však dovolila, aby sa voda usídlila na jedinej planéte, ale musela niesť jej meno – Zem.

Táto nová symbióza však nepriniesla úžitok iba Vode. Na Zemi vznikla flóra a fauna. Fantázia začala dosahovať svoj utajený cieľ, keď i Oheň i Vzduch zažiadali o podiel na úplne novom diele. Avšak nápad, ako spojiť na prvý pohľad nespojiteľné, stále chýbal. Vtedy sa dostavila Fantázia s prekvapujúcim nápadom – stvorením človeka. Zem a Voda stvorili telo, oheň dodal emócie, vzduch poskytol schopnosť dýchať, teda žiť, a nakoniec fantázia priniesla niečo, čo nemal žiaden tvor na Zemi: dušu. Vytvorili krásu, akou nebola žiadna iná – dvoch ľudí. Muža a ženu. A fantázia konečne našla svoje miesto – v srdci muža a ženy.