Hoci som dala všetkým už dobrú noc...vždy je to tak...chvíľku mi to trvá...moja mama väčšinou vždy zaspí ako prvá a ja sa iba prevaľujem a premýšľam...áno vtedy aj tak trochu premýšľam...nebolí...alebo vlastne bolí, ale nech!

Postavila by som pomník všetkým tým mojim spomienkam...ale ani nieto kde...u nás (skoro som napísala názov toho môjho tajného mesta odkiaľ pochádzam) no proste u nás, žije jeden umelec...nie je to ani tak umelec ako človek ktorý má pravdepodobne problém z drogami...možno viac ako s farbami...ale tak to už dakedy chodí...no a ten umelec...mimochodom popritom zarytý anarchista...mal na svedomí zafarbenie jedného pomníka...vlastne dvoch, ale ten druhý mu vraj nakoniec neprišili...mesto to stálo strašné prachy...napokon sochu aj pomník očistili...šlo vraj o akési voľné vyjadrenie nesúhlasu s dôvodom prečo tam ten pomník stojí...a socha?

Keď som tadiaľ prvý raz išla musela som sa hrozne snažiť aby som nahlas nevybuchla od smiechu...bolo to akési súsošie rozmarných mladých študentov možno iskričiek, pionierov či ako sa tomu nadávalo vtedy...ktorí tancujú a majú popritom v rukách tuším kyticu s poľnými kvetmi. To súsošie je fakt obrovské no a umelec sa rozhodol ho nafarbiť...Pionierov moderne poobliekal a namiesto kvetou im dal do ruky velikánsku muchotrávku. Že ako? Kyticu prefarbil tak aby sa to úplne podobalo na muchotrávisko veľké. A tak tam takto nemorálne poburujúco tancovali pred očami verejnosti asi ešte dva týždne kým mesto nenašlo konečne prostriedky na očistenie súsošia.

Ale pointa sa mu podarila i tak...niektorí sa zasmiali...iní sa tešili verejnej drogovej propagande...a niektorí si uvedomili kam tá naša mládež speje. Kam? Možno tam kam sme ju chtiac nechtiac posunuli sami...svojimi hrami, liberálnymi postojmi...a možno našim salámistickým prístupom ku všetkému čo kedysi malo zmysel. A tak sa nečudujme, že sa už aj u nás v škole vraždí, namiesto ťahania za vrkoče sa pichajú štetce do krku a bežne sexuje na wéckach počas prestávok.

Ach Bože koľká nevinnosť to kedysi bola...najhustejšia scéna vo filme bol bozk manželského páru a potom sa zhaslo. Už televízor nepozerám hrozne dlho...jedna moja známa keď na základke povedala pred ostatnými, že doma televízor nemajú...všetci sa smiali...premýšľam, že prečo...mysleli si, že sú chudobí, alebo že sú škrupulanti? Neviem...možno sa smiali preto lebo im to prišlo divné...“A to ako žijete potom?“ valilo sa na ňu z každej strany...“Normálne, nechýba nám to.“  Och aké neuveriteľné nám to vtedy prišlo...a teraz? V momente ako sa u nás zapne v izbe TV nahadzujem sluchátka a dám si tam hocčo len nech ušetrím seba od toho stupidného šumu čo tam je.

Zrušila som si včera facebook...ja ho nazývam fackbook...keď som si ho kedysi zakladala, bolo to v čase keď tam boli už všetci okrem mňa. Pripadalo mi to zbytočné rovnako ako keď som mala ako posledná z triedy mobil...a víťazoslávne napísali posledný deň v škole moje číslo na tabulu aby si každý všimol že HO UŽ KONEČNE MÁM. Ale načo? Dodnes netuším a používam ho už fakt minimálne.

Ževraj prečo si si zrušila konto...ozvali sa mi od včera asi 10 ľudia...premýšľala som či prídem na ten dôvod alebo si budem kvôli nim vymyslieť nový...poviem vám ako to je...LEN TAK...zistila som že ma začalo baviť robiť veci len tak..lebo...že prečo? ...no lebo...nie je za tým žiadne duchovné vysvetlenie...žiadna filozofická či psychologická teória ...proste nič!

Je pravda že impulzom urobiť to bol môj dobrý kamarát...keď mi opísal aké pocity frustrácie prežíva odkedy je zase tam...vraj mu bolo lepšie bez neho...viem že som kedysi prežívala dačo podobné...a tak...som sa rozhodla že si ho jednoducho deaktivujem.

Strašne zaujímavé na tom celom bolo sledovať reakcie rôznych ľudí...mojich priateľov...prv než sa objavili prvé komentáre či chatovacie lastovičky tipu: „A ty to fakt myslíš vážne?“ sa objavilo odkliknuté PÁČI SA MI asi ....no neviem proste od veľa ľudí...z toho som pochopila aké množstvo ľudí tam na tom vysí a nepohne sa odtiaľ hoci by sami aj chceli...ale prečo? Neviem.  

No a potom prišlo odhováranie...dohováranie...prehováranie...a schvalovanie...ľudia jednoducho cítili potrebu sa vyjadriť k tomuto môjmu kroku. Mala som celý čas dojem že odchádzam z fabriky...z nejakej veľmi zaujímavej práce alebo proste z kolektívu v ktorom všetko funguje ako má a ja sa i tak chcem odkašlať dakam preč. Áno chcela som...pochopila som že môj život je odrazu oveľa slobodnejší...ani sama ešte neviem opísať prečo...na fcb som minimálne chatovala bo mi to tam stále mrzlo....a už ani tie fotky ma nebavili...tak aký zmysel je byť tam?

Prišla som na tri...prvý je ten že sú tam ľudia na ktorých už nemám iný kontakt...ale vlastne keby chcem viem ako by som si ho zohnala...takže je to vymyslený dôvod...

Druhý dôvod je trávenie času...neviem ale nikdy ma to tam nebavilo dlhšie ako 10minút...vrtať sa iným do života obezrať si fejsi...akože možno na čas ale nevim no...

Tretí a to posledný, skutočný dôvod je ten...že mi to úžasne pripomínalo kedy má kto aký sviatok...a to je vlastne hlavný dôvod prečo mi prišlo logické byť tam. Znie to absurdne, ale keď si predstavím koľkých ľudí narodky a meniny by som si takto musela zapamätať...no des...a tak to predsa len malo istý význam...narodeninový...lenže ja ak dávam darčeky, tak len také špeci a vymýšľať  dvestovke ľudí darčeky je kravina...robila som každému zvlášť špeci elektronickú pohladnicu na nástenku v podobe popísaného obrázka...bavilo ma to len istý čas...došli mi nápady? Ani nie, tých by bolo...skôr trpezlivosť, lebo odrazu mal každý týždeň niekto sviatok...ak nie každý druhý deň...a tak som si povedala, že už aj tento dôvod je vlastne pase.

A tak už druhý deň neexistujem v tejto sociálnej sieti...a zatiaľ si iba pochvaľujem :)

Tak predsa sme tie deti niečomu naučili. Že čomu? No že vzťahy sú potrebná vec...škoda však, že sme ich postupne obmedzili len na ťukanie do kláves.

    M.á.m.  V.á.s.  r.a.d.a.    :)