V jedno krásne popoludnie, ke´d mládež, niežeby nevedela, čo so sebou robiť, ale nechcela pristúpiť k tej najprirodzenejšej veci, ako je listovanie v odbornej literatúre, sa rozhodla, že najprv navštívi park, kde sa mimo dohľad dozoru potuží tou vodou, čo Indiáni ohnivou volali. A ako to už býva, táto voda rozväzuje jazyk, zatemňuje myseľ, zvyšuje odvahu a hlavne, podporuje tvorbu rôznych nápadov.
A tak Mirka, ktorá až od Čadce dochádza autom, značky tej od Tepličky nad Váhom, v dobrej vôli posadila si Tibora do lona a dovolila mu naštartovať auto.. Na tom by nič zlé nebolo, keby Tibor mal vodičské oprávnenie a nebol pripitý. Keďže chceli, aby bola väčšia zábava, do kufra sa natrepala Monika a Janka. Janka, čo sa na Danku podobá, z Ďuríčkovej rozprávok. Pehavá, modrooká dievčinka, s nožičkami paličkami a ručičkami hrabličkami. Monika, to je zasa riadne žieňa, taká správna Slovenka, krv a mlieko, vo väčšom množstve, taká Marfuša. Mirka, krásavica, čo Xene z oka vypadla, so smiechom sledovala, ako sa neveliké bielučké rodičovské auto natriasa. No mala radšej sledovať pohyby rúk Tibča
Tibor, krásavec z kmeňa , čo neprávom odvodené meno od Talianskeho hlavného mesta má, chlap to neveliký, ale očarujúcich očí a nezdolnej vôle , obrovskej presviedčacej schopnosti, naštartoval auto, zaradil rýchlosť a
chrr, buch, buch, auu, moja ruka – rôzne zvuky sa ozývali od steny budovy, do ktorej Tibor zacúval namiesto odcúval. Mirka zbledla a s krikom otvárala dvere, Tibora z lona zhodila a rútila sa k pokrivenej zadnej kapote, belostného autička svojich rodičov. Slovník by jej mohli závidieť všetci Korzári.
Monika si držala svoju odredovanú hlavu a Janka , slabučkým hláskom, ako tá z Danky a Janky, ochkala, že ju bolí jej útlučké pliecko.
Cˇo myslíte, koho pozvali na „návštevu“? Správne. Zelené žabky s bielym popísaným autíčkom a aj tých, čo červeno-žlté munďúri nosia. Zelení žabiaci vôbec neboli zhrození, že ich volajú na stredoškolský internát, veď v poslednej dobe tam často cestu merali! . Sanitky museli napokon prísť dve. Ako by to bolo, keby ich do jednej dali, a aj do jedného špitálu odviezli!? Čo keby sa boli pobili?. No o Tibora . Čo sa tak blbo pýtate.Sú na striedačku, raz jedna slúži, inokedy druhá-v posteli. Jedna odviezla Janku do jednej nemocnice s vykĺbeným ramenom a Moniku odviezla druhá, do druhej nemocnice s otrasom mozgu. Spolu cca 2x(30+30)km
Bolo to skutočné? To fakt sa takéto príhody môžu stať na internáte? Pýtam sa takmer každý týždeň.