Podľa komunistickej predstavy je bohatstvo spoločnosti bez zásahu múdreho štátu nespravodlivo rozdeľované. Túto nespravodlivosť má na svedomí najmä nekorigovaný trh, na ktorom sa presadzuje individuálne sebectvo na úkor dobra celku. Reč je teda skrátene o sociálnej spravodlivosti.

Kritiku takýchto predstáv podal už Marx, čo sa jeho dietok očividne ani nedotklo. Spravodlivosť totiž je prázdny pojem. Každý si ho môže zadefinovať ako mu to vyhovuje a každá takáto definícia bude rovnako správna. Je spravodlivé, keď sa všetkým dostane rovnako bez ohľadu na to ako sa o produkciu bohatstva zaslúžili? Určite nie. Je spravodlivé ak malá časť spoločnosti má vveľké bohatstvo a zvyšok je chudobný? No predsa nie. Je spravodlivé ak niekto má úžasné tvorivé schopnosti a výsledok jeho talentu má vplyv na príjem tisícok ľudí, a za tieto svoje manažerské schopnosti je odmenený tisíckrát viac ako jeho jednotlivý zamestnanec, ktorý si iba odrobí svoju priemernú pracovnú schopnosť? Iste, je to spravodlivé. A je spravodlivé, ak sa niekto fláka, ničím pre tvorbu bohatstva neprispeje, ale chce mať priemerné príjmy? Samozrejme, ze nie. Je spravodlivé, ak má niekto viac šťastia alebo drzosti a získa nejaké bohatstvo, kým iný nie? No prečo by to malo byť nespravodlivé?

Aby sme sa na túto otázku pozreli hlbšie, preskúmajme samotný pojem spravodlivosti. Predpokladám, že sa príliš neodchýlim od všeobecnej intuitívnej predstavy keď poviem, že spravodlivosť je taký stav v spoločnosti, keď je v jednotlivých spoločenských témach zabezpečená rovnosť medzi ľuďmi. Napríklad rovnosť v bohatstve, pred zákonom, medzi pohlaviami, vo voľbách atď.

No ale je možná rovnosť medzi ľuďmi? Prečo vôbec treba niečo také ako rovnosť dosahovať? No predsa preto, lebo ľudia medzi sebou pociťujú nerovnosť. Ako k takej nerovnosti môže vôbec dochádzať?

Zoberme si napríklad trh. Je to neosobný systém, na všetkých pôsobí rovnako, napriek tomu niektorých privedie k bohatstvu, iných ku chudobe, teda k nerovnosti. Sami sme to mali možnosť zažiť po novembrovom prevrate. Ak by pôsobilo rovnaké na  rovnaké, nemohla by vzniknúť nerovnosť. Ak vzniká pri rovnakom pôsobení nerovnosť, tak jedine pri rovnakom pôsobení na nerovnaké. A v tom je podstata veci.

Medzi ľuďmi je rovnosť nemožná, pretože sú, chválabohu, nerovnakí. Nerovnosť je prírodný zákon.

Každý z nás má iné schopnosti, a ak robíme tú istú prácu, tak nedosiahneme tie isté výsledky. Preto k celkovému výsledku za tú istú pracovnú dobu každý prispeje inou mierou. A komunisti nám chcú povedať, že máme dostať ten istý podiel na celkovom bohatstve. Ak prerozdelením celkového bohatstva dosahujú, podľa nich sociálnu spravodlivosť, tak iba spravodlivosť v podiele na celkovom bohatstve. Ale práve týmto dosahujú sociálnu nespravodlivosť v tvorbe toho bohatstva. Skrátka sociálna spravodlivosť, tak ako každá iná spravodlivosť, je len skrytá forma lúpeže.