TICHÁ

Nie! Nie som spokojná.
A prečo som nespokojná?
Každý deň sa ma na to pýtaš...
Ach, mama, mama.
Prečo je také ťažké otvoriť druhým
dvere do svojej duše?
Prečo sú pocity neopísateľné?
Prečo mi nerozumieš?
Veď hovorím jazykom  takým, akým hovoríš ty...

Ako ti mám vysvetliť, prečo?
Prečo cítim to, čo nedokážem opísať?
Prečo si myslím to, čo nedokážem povedať?

Neobviňuj mňa, obviňuj jeho!
Že ti nedal schopnosť
prečítať moje myšlienky,
ochutnať lyžičku z misy
obloženej mojimi pocitmi.

Ja som nevinná. Iba tichá...