Jarné lupene padali zo starej čerešne v záhrade, jemná ružovkastá farba pokryla prvé výhonky trávy. Ďalšia zima je za nami. Každý rok pozorujem na čerešni ako sa rok stáva dňom. Štyri dlhé dni keď mi hrubé konáre čerešne kývu s nesúhlasom. Dnes kvitne ale viem ja že zajtra bude mať sladké plody, ale aj to že kým sa k nim dostanem už budú napadnuté červami, a sladkastá vôňa hniloby sa bude šíriť po záhrade. Na štvrtý deň pozriem a krásne žiarivé listy budú už len spomienkou na krásne leto. Jednodňové leto a ďalšia zima je pred nami. Posledné roky sú presne ako naša čerešňa. Krátke, s jedným dňom sladkého ovocia a dlhou zimou. A vždy v deň Jar štipka nádeje vojde do našich sŕdc, malá štipka ktorá šepká že tento rok možno stihneme zahryznúť do sladkých čerešní pred červami. Že možno tento rok bude iný, krajší s bohatšou úrodou a sladšími plodmi. Ale pravda je, že každý rok dôležitejšia úloha ovládne našu vôľu, každý rok v čase leta a slnečných dní zabudneme na sladké čerešne v záhrade. Zabudneme až kým znovu nepozrieme z okna a sladké ovocie roznáša hnilobný zápach do našich okien. Vtedy si povieme, ah a zasa je neskoro. Nevadí, budúci rok. Budúci rok to určite stihnem. Ale koľko budúcich rokov na nás ešte čaká? Koľko ovocia ešte nechápe zhniť bez úžitku kým si konečne povieme stop. Aha, posledný lupeň dopadol na rozrytú zem. Leto je tu. A zajtra príde jeseň. Poďme dnes ochutnať sladkú čerešňu. Zahryznúť do krvavo červeného plodu, Nechať sladkú šťavu stekať po brade. Oh, nemôžem možno budúci rok.