Už štvrtý deň blúdim po Londýne a hľadám si prácu. Dlhé chvíle si krátim pojedaním celaskonu a pátraním po krásnych ženách. Neúspešne. V Londýne ich je menej ako v Spartaku Trnava. Zo zúfalstva som prešiel aj Soho.

Teraz, po štyroch dňoch, som ju zbadal. Sedí opretá o strom v St.James Parku, krásna, ako ju Boh stvoril. (Hovoriť v súvislosti s ňou o Bohu je namieste.) Má dlhé tmavé vlasy, už na pohľad voňavé, Veľmi peknú tvár, oči, pery... Štíhla, kde žena má byť stíhla, objemná, kde má byť objemná. Po chvíli sa na mňa pozrie a vraví: "Co čumíš, čuráku anglickej!"