Ľudia sa opäť prebúdzajú do nového rána. Nad hlavou mi poletujú úlomky ich nedosnívaných snov. Nesnažím sa ich zachytiť ... už dávno sa nesnažím dostať to, čo mi nepatrí. Sedím zabudnutá v pološere ranného svitania. Objavujem nový zmysel starých, dávno zabudnutých piesní.

     Prvý dojem neraz klame tým, ako nám nahovára, že sa nič nezmenilo. Najmä vtedy, ak už nič nie je také, aké bývalo. Zaháňam zlú predtuchu dnešného dňa a vdýchnem horúcu vôňu kávovej nádeje. Na stromoch zatiaľ nevidieť prvé zelené náznaky ich jarného ožívania. Napriek tomu, že už dávno neverím klamstvám prvého dojmu.