Ležíš mi v náručí nádherne mŕtva,
dotyky jemne šteklivé.
V diaľke siréna mihnutím zmĺka,
vlasy mám opäť šedivé.

Ešte ten okamih precítim,
kým svoje telo opustíš.
Potom ten dotyk pocítim
keď vo mne korene zapustíš.

Podám ti ruku vedúc ťa tmou,
tíško ti budem šepkať slová spásy.
Umyjem dušu ti posvätnou hmlou,
a zapletiem tvoje nádherné vlasy.

Otvorím ti dvere večnosti,
hoc viem, že o teba prídem.
Aká je krása mladosti,
no raz s ňou určite splyniem.