V poslednom čase badám, že starnem. Asi. Kto by si to len priznal? Z hlbín pamäti sa mi vynárajú spomienky a tie porovnávam so súčasnou realitou. Dakedy mi z toho až vlasy dupkom vstávajú. To si môj kamarát Jožko povedať nemôže, lebo vlasy ho opustili. Jožko dookola omieľa, že za jeho oplešatením väzí tankistická prilba. Veď to poznáte. Každý bývalý tankista, ktorý je teraz plešatý, vinu zvaľuje práve na tú prilbu. Ale poviem vám svoj názor. Prilba je v tom nevinne! Plešatí tankisti si nechcú priznať, že len jednoducho majú prebytok testosterónu a tak majú bližšie k opiciam. Testosterón ochlpuje, ale aj odvlasuje. No čo – Jožko aspoň nemá starosti s česaním a strihaním.

   Spomenul som si aj na to, ako mi, ako mladíčkovi, vždy vyletel krvný tlak, keď frajerka spomenula deti. Preboha! Deti! Kde?! Nie! Žiadne deti!!! To sú asi normálne prejavy kinderfóbie u mladých mužov. Aj teraz, keď žena spomenie deti, mi vyletí krvný tlak a tep. Ale to asi z očakávania, čo asi tie deti znova vyviedli.

   Pamätám si, že som voľakedy zvládal osem pív a potom som si vystačil aj s hodinkou spánku. A dnes? Dnes si dám jedno pivko a musím to vyležať aspoň ôsmimi hodinami spánku. A keď sa tak hlbšie zamyslím, môžete si miesto slova pivo dosadiť aj slovo sex...

   Vezmime si ďalší príklad starnutia. Voľakedy, keď mi dievča vravelo „Bozkávam“, tak som to aj cítil. Teraz to už necítim. Dievčatá preletia okolo s pozdravom „Bozkáááávááám!“ a ja ledva zacítim vôňu ich telového mlieka, nieto ešte aby som cítil nejaké bozkávanie. Celkovo si myslím, že keď muža začnú čučoriedky (ako by povedal Satinský) oslovovať „ujo“, tak to už s mladosťou ide dole kopcom.

   S Jožkom sme voľakedy chodievali na plaváreň baliť baby a prežívať s nimi horúce chvíle. A teraz? Teraz zájdem do wellnessu a tam balím – seba do plachty. A horúce chvíle prežívam akurát tak v saune. I s plachtou. Ach jaj!

   Neviem, ako vy, starnúci mladíci, prežívate ranné vstávanie. Nemávate pocit, že ste v noci bojovali so starnutím? V poslednom čase vstávam dobitý a všetky údy mávam stuhnuté. Ešte si veru pamätám časy, keď som mával vždy stuhnutý len jeden. Samozrejme, ako na potvoru, práve ten už zabudol, že ráno býval stuhnutý. Miesto toho sa tvári ako stuchnutý...

   Joj, ale som úprimný! Vykecám tu viac, než by som mal. To zasa Jožko svoje starnutie zatĺka, furt sa tvári, že sa od svojich sedemnástich nezmenil ani zamak. Teda, až na tie vlasy, čo postrácal. Asi si stále myslí, že slovo starnutie je odvodené od slova "star" - hviezda. Pche! Jožko by mohol byť akurát tak hviezdou na mestskej oblohe - z ulice ho vôbec nevidno... Však Jožka kontaktujú čučoriedky len vtedy, keď sa ho pýtajú na cestu alebo na čas.

   A už radšej nenapíšem ani riadok, aby mi nezošedivel ďalší vlas! Šľahne ma z mužského starnutia... !  

photo from internet